„Hoci Liptovské múzeum vo svojich zbierkach spravuje mnoho betlehemov, drevený je jedinečný v tom, že ide o veľkorozmerné plastiky, ktoré považujeme za dar rezbárov múzeu. Všetci ich totiž spravili doslova za symbolickú cenu," prezradila riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.
Zatiaľ stojí v areáli múzea v altánku sedem postáv, medzi ktorými jasne rozoznať troch kráľov, pastierov, anjela či Jozefa.
Pastier je taký vysoký, že sa nezmestí pod striešku
Na svoj zrod z dreva ešte čaká Panna Mária a Ježiško. Ich realizáciu majú v rukách dvaja liptovskí rezbári. Pavol Lofaj z Likavky a Dalibor Novotný z Liptovského Hrádku.
Jasličky pre Ježiška pripraví Tibor Kováč, umelecký reštaurátor. „Je to otvorený projekt, ešte nám treba aj ovečky, ďalšie zvieratá a darovníkov," doplnila riaditeľka.
Dokončené postavy betlehema sú vysoké, dokonca jeden pastier je až taký, že sa nezmestí pod striešku altánku.
Plastiky dosiaľ vznikali v rámci projektu Spoločne bez hraníc v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika a je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Prvé tri postavy hrádockého betlehemu zhotovili ešte v septembri poľskí rezbári a oravský rezbár Ľubomír Orszagh urobil veľkého pastiera.
„Práve Ľubomír Orszagh vytvoril pri práci veľmi dobrú atmosféru. Potom, keď videl, že nemáme dosť plastík na betlehem, z jeho iniciatívy sme zorganizovali druhý workshop v novembri, takže betlehem budeme môcť 5. decembra predstaviť verejnosti v cykle predvianočných nedeľných podujatí," povedala I. Zuskinová.
Nielen betlehem urobí radosť
Altánky, z ktorých už v jednom stojí časť betlehemníkov, v mestskom štýle navrhla architektka a maliarka Janka Krivošová, rodáčka z Dovalova. V múzeu otvoria 12. decembra jej výstavu Posväť sa meno Tvoje, ktorá bude mať duchovný rozmer. K betlehemu však prídu zaspievať 19. decembra aj malí koledníci z Detského folklórneho súboru Cindruška.
Súčasťou všetkých nedeľných podujatí budú vždy od pätnástej hodiny malé hrádocké vianočné trhy najmä s medovníčkami, oblátkami, vianočnými ozdobami, sviečkami či malými darčekovými predmetmi.
„Podarilo sa nám zušľachtiť priestor okolo múzea," podotkla riaditeľka. „Vytvorili sme plochu, kde sa mohli realizovať rezbári, ale upravili sme aj zanedbanú zelenú časť okolo budovy. Pribudli dreviny, chodník vykladaný kameňom, ovečky, ktoré zhotovili študenti zo Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku na čele s pedagógom Michalom Hanulom. Sú súčasťou oddychového kútika pre deti."
Riaditeľka dodala, že oceňuje u M. Hanulu jeho netradičný pohľad na spracovanie tradičných prvkov ľudovej kultúry v dreve. Napríklad, drevená lavička pri múzeu z tvorby jeho žiakov má bočné steny v tvare ucha na črpáku.
„Hanula je povestný tým, že pôvodné znaky ľudovej kultúry používa v moderných predmetoch," vysvetlila. „Druhú lavičku s medveďom urobil rezbár z Bieleho potoka Albert Šimrák, ktorý zhotovil aj nádhernú plastiku usmievajúceho sa kráľa."
Budú mať Vianoce len raz do roka
Pripravený betlehem stojí v areáli Národopisného múzea v priestore medzi budovou Soľného úradu a hospodárskou budovou, ktorej momentálne rekonštruujú strechu.
„Hospodárska budova z jednej tretiny patrí Liptovskému múzeu, dve tretiny sú vo vlastníctve občianskeho združenia Spoločnosť priateľov múzea liptovskej dediny a v budúcnosti v nej bude dom remesiel," vysvetlila riaditeľka ďalšie možnosti rozšírenia kapacity múzea.
„Musíme však na nej najprv zachraňovať strechu, pretože bola v dezolátnom stave. Ak by sme ju nezachránili, zrútil by sa vzácny objekt. Sú to totiž bývalé soľné sklady, neskôr sklady na semená, ktoré boli potom prebudované na garáže alebo dielne. Na budúci rok by sme v nej chceli mať aspoň niekoľko dielní pre ďalšie naše aktivity."
Čo bude s drevenými sochami hrádockého betlehemu po Vianociach? Pravdepodobne pôjdu do depozitára múzea a verejnosti sa ukážu zas až o rok.
