Pohľad na postavy sklonené nad stolmi: sústredené, ale usmievajúce sa tváre, občas radostné konštatovanie - ako som to krásne nakreslila. Aj to je možné na kurze kreslenia, kde lektorka radí, ako vypnúť ľavú, logickú, hemisféru a začať úžasne kresliť pravou.
LIPTOV. Mladá dievčina, manželský pár dôchodcov, aranžérka, žena na materskej dovolenke, pracovníčka reklamnej agentúry či učiteľka zasadli na dva dni k bielym papierom, vzali do rúk ceruzky a pomocou pravej mozgovej hemisféry sa začali učiť kresliť.
Návraty do detstva? Určitým spôsobom áno. Potvrdila to aj lektorka Mária Kelemenová: „Kedysi sme ako deti úplne prirodzene kreslili, a tak aj na kurze sa najmä hrami vraciame do detstva a presviedčame sa, že každý človek vie kresliť."
Jej slovám však ťažko uveriť pri prvých kresbách. Portréty sú jednoduché a neohrabané. „Dopíšte si k nim percentá, o koľko percent predpokladáte, že by ste sa mohli zlepšiť," povie lektorka a jej žiaci píšu. Od desať po päťdesiat percent. Odhady sú občas veľmi skromné a niekde v hlave sa ozýva chrobáčik nedôvery: „Žeby?"
Koho nakreslím? FOTO: AUTORKA
Niekoľko obrázkov urobili za deň
„Nechcem kresliť podľa tejto predlohy. Nedokážem to. Ako urobím ohnuté prsty?" vzpierala sa mladučká Alexandra. Po chvíli jej pravá ruka úplne perfektne nakreslila ľavú. „Wau, som so sebou spokojná."
Spokojnosťou žiarili aj ďalší kresliari. Nakreslené obrázky postupne viseli v galérii na stene vrátane profilu Carlosa, ako si nazvali svojho prvého nakresleného chlapa. Všetci síce mali jeden model, no výsledný portrét mal rôzne podoby. Každá ruka totiž dala do obrázku kúsok seba.
Pri kreslení si dobre prečistili hlavy
„Po prvom dni kreslenia sa niektorí ľudia cítia unavení, pretože pravá mozgová hemisféra celý deň pracovala," vyslovila lektorka kreslenia ceruzkou.
„Zriedkavo sa objaví aj bolenie hlavy. Ale už prvý deň si ľudia užívali oddych. Sústreďovali sa totiž len na kresbu a nemali priestor na iné myšlienky. Vypustili z hlavy rodinu, starosti, prácu, kolegov. Všetko zrazu akoby neexistovalo a oni sa venovali len kresleniu. Hlavu naozaj resetovali a vyčistili." Dodala, že sa sústreďovali len na to, čo robí ruka a pravá hemisféra.
O čom je kreslenie pravou mozgovou hemisférou
V prvom rade veľký zážitok, cez ktorý ľudia spoznávajú seba, svoje vlastnosti. Ale je aj o radosti z kreslenia a spoznávania nových možností.
„Pravú mozgovú hemisféru v bežnom živote väčšinou potláčame. Možno nechtiac. Snažíme sa totiž všetko robiť na čas, v termínoch, okamžite všetko analyzujeme, okamžite vieme, čo nevieme, čo nedokážeme, na čo sme slabí, a tak ľavá hemisféra prevažuje v racionálnom svete," povedala M. Kelemenová.
Pravá sa, podľa nej, dostáva zbytočne do úzadia, ale cvičenia ju pomôžu zaktivizovať, zintenzívniť jej prácu.
Často však takéto kreslenie nie je len o kreslení. „Pri práci s ceruzkou sa ľudia od štrnásť rokov do vyššie neobmedzeného veku naučia prekonávať prekážky. Možno aj predsudky, možno kritiku svojho okolia, alebo kritiku, ktorú zažívali v detstve a stále si ju nosia so sebou," pokračovala lektorka, ktorej maľovanie bolo dlhé roky jej záľubou.
„Počas dvoch dní prídu na kurze na to, že nech by sa im v živote čokoľvek stalo, už niečo dokázali. Tak ich tento zážitok môže nakopnúť riešiť problémy v bežnom živote. Mnohokrát sa spomienka na tento zážitok pretaví do rozhodnutia, ktoré dosiaľ nespravili. Povedia si - keď sa mi podarilo zvládnuť kreslenie, prečo by som nezvládol, napríklad, cudzí jazyk? U každého človeka je to však individuálne."
Vygumované blondínky sú vraj najlepšie
Čo ak príde na kurz kreslenia totálny suchár s hlavou plnou logiky a akoby zakrpatenou pravou tvorivou hemisférou? Dokáže sa naučiť kresliť?
Vraj aj on objaví v sebe túto schopnosť, len mu dlhšie trvá zapojiť sa do hier, ktoré mu pomôžu zaktivizovať kreativitu pravej hemisféry. Údajne hneď prvý deň kresby dostanú aj logicky uvažujúcich ľudí. „Kreslenie im potom už robí radosť a o to ide," zakončila M. Kelemenová.
Úsmevy až smiech spôsobili počas kreslenia aj niektoré výroky lektorky. Najmä keď povedala, že najlepšie sú vygumované blondíny. Nemyslela pritom prázdne hlavy, ale to, že ak použije kresliar gumu pri tvorení vlasov, hriva bude bohatá a blonďavá.
Na záverečných portrétoch hercov, spevákov či zabávačov, ktoré si frekventanti kurzu sami vybrali, dokázali, že kreslenie mali zakódované v sebe možno od detstva a dokázali ho odkódovať v dospelosti. Dokázali, že kresliť dokáže naozaj každý.
„Som so sebou nadmieru spokojná," zahlásila Inga nad portrétom českého zabávača. Anna, ktorá sa učila maľovať spolu so svojím manželom, pri pohľade na ním vytvorený portrét s obdivom povedala: „Kúpim ti zaň čokoládu."
Spokojnosť nad vytvorenými dielami vyjadrovali všetci. Nikto si totiž pred maľovaním nechcel priznať, že by portrét slávnej osobnosti zvládol. Kým však maľovali a na papieri sa postupne odkrývali v ceruzke črty tváre, zaľúbili sa do svojho kreslenia tak, že nechceli počúvať ani lektorku. Tá ich musela doslova vyhodiť na prestávku, aby si ruky, hlava, pravá hemisféra aspoň na chvíľu od tvorenia oddýchli.
