LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Rodáčka z Liptovského Mikuláša Miriam Bajlová už dlhšiu dobu žije a vystupuje v Prahe. Dlho pripravovaný a zvukovo veľmi výpravný album obsahuje jedenásť piesní štandardného, viac či menej jazzového repertoáru.
Album je zvukovo a aranžérsky veľmi pestrý, prináša univerzálne zrozumiteľnú a predsa veľmi nápaditú a neošúchanú zostavu skladieb, ktoré spája výnimočný zjav Miriam Bayle.
Ktovie, prečo Miriam prichádza s debutovým albumom až teraz, keď je v Česku skutočne málo speváčok, ktoré sa jej môžu rovnať? Na túto otázku sme v rozhovore so sympatickou speváčkou odpoveď nedostali. Zato sme sa však dozvedeli všeličo iné. A tiež sme si niekoľkokrát prehrali jej cédečko s jednoduchým názvom Miriam Bayle. Je skvelé.
Koľko rokov ste mali, keď ste sa rozhodli odísť do Prahy?
- Dvadsaťštyri.
Prečo? Pre spievanie?
- Áno.
Mali ste tam nejaké zázemie, priateľov?
- Mala som v Prahe niekoľko priateľov, ale zázemie žiadne. Muzikantov som nepoznala, takže som obchádzala jazzové kluby a nadväzovala kontakty. Občas ma nechali zaspievať si. Dosť rýchlo som však mala vlastnú kapelu a možnosti s ňou koncertovať.
Istý čas ste pôsobili aj vo Fínsku. Aké to tam bolo?
- Vo Fínsku som spievala na veľkej výletnej lodi, trajekte, ktorá plávala na trase Helsinky - Talin. Bola som tam so slovenskou kapelou a hrali sme rock, pop, country. Jazz nie. Bola to pre mňa a pre môj hlas veľká trojmesačná škola.
Spievať ste však začali ešte počas vysokoškolských štúdií. Pripomeňte, kde sme vás mohli vidieť, počuť.
- Študovala som na Pedagogickej fakulte v Prešove, kde vtedy pôsobila kapela AMC Trio, istú dobu som spievala s nimi. Popritom som veľa cestovala do Piešťan, kde sme skúšali a hrávali s kapelou Swing Quartet Piešťany. S týmto zoskupením som dvakrát účinkovala v programe Cassovia Jazz v Košiciach, ktorý uvádzal Peter Lipa a bol vysielaný v televízii.
A kde vás môžeme vidieť a počuť v Prahe?
- Pravidelne spievam v jazz kluboch U staré paní, U malého Glenna alebo na jazzovej lodi Jazz Boat. Občas aj na jazzových festivaloch v Česku alebo na súkromných akciách a party.
Kedy ste si uvedomili alebo kedy ste zistili, že viete a chcete spievať?
- Už ako dieťa som rada spievala, spomínam na dvojhlasy s mojou mamou, ktorá viedla Úsmev, hudobnú zložku folklórneho súboru Ďumbier. Neskôr som chodila do Základnej umeleckej školy v Liptovskom Mikuláši na flautu, zbor, klarinet, saxofón a asi rok spev. Nasledovali skúsenosti s divadlom, prvá kapela, už orientovaná na jazz.
A prečo práve jazz?
- Táto hudba ma niečím fascinovala. Svojou slobodou? Možnosťou improvizácie? V každom prípade, keď som počula spievať a scatovať Ellu Fitzgerald, bolo rozhodnuté.
Svoj debutový album ste nahrali s vynikajúcimi hudobníkmi, napríklad, Dorůžkom, Pivcom. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
- David Dorůžka alebo Ondřej Pivec boli na tento projekt pozvaní ako hostia. Základ mojej kapely tvoria Matej Benko, Petr Dvorský, Radek Zapadlo a Pavel Bady Zbořil. Tak sme to s producentom Petrom Ostrouchovom počítali a zistili sme, že na mojom CD sa podieľalo tridsať muzikantov. Spolupráca s každým z nich bola bola pre mňa potešením.
Ktorá z jedenástich skladieb na CD je vám najbližšia a prečo?
- Myslím, že každá skladba je iná, obsadením, náladou, aranžmánom. Ale čo som zatiaľ počula od ľudí, mnohým sa najviac páči Harvest Moon.
Udomácnili ste sa už v Prahe? Ako často sa vraciate domov, do Liptova?
- V Prahe som asi dvanásť rokov, už som sa tam udomácnila. Do Liptova sa vraciam najmenej dva razy do roka, a veľmi rada. Mám tam rodičov, brata, synovca.
Aké sú vaše spomienky na detstvo?
- Veľmi pekné.
Čo z rodného Liptova vám v Prahe najviac chýba?
- Moji blízki a, samozrejme, krásna príroda.
Keby ste sama seba mali charakterizovať, čo by ste o sebe povedali a na seba prezradili?
- Nič neprezradím. (Úsmev.)
A keďže sa blížia Vianoce, máte už plán na tohtoročné sviatky?
- Liptov.
Kedy vás teda uvidíme na Slovensku?
- Na Vianoce. (Úsmev.)
