LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Do Liptovského Hrádku prišlo dvanásť orliarov z celého Slovenska aj Čiech so svojimi orlami kráľovskými. Najmladší mal iba šesť rokov, najstaršia orlica dvadsaťsedem rokov. Orly sa dožívajú aj sedemdesiatky. V poľných revíroch horného Liptova sa lov líšok s orlami uskutočnil už štrnástykrát.
Na očiach mali čiapky
Poľovačky sa začínali ráno slávnostným nástupom pred lesníckou školou. Sokoliari mali na rukách kožené rukavice až po lakeť, orly na hlavách kožené čiapočky, ktoré im zakrývali oči. Zaujímalo nás prečo. „Aby nevideli a boli pokojné. Čiapočky im dajú dolu až predtým, ako ich vypustia na lov," vysvetlil Edmund Hatiar, zástupca riaditeľa hrádockej lesníckej školy, poľovník a predseda Klubu trubačov na Slovensku.
Hrádockí trubači a mongolský kompliment
Edmund Hatiar vedie aj lesničiarsky krúžok, v škole ich majú až tri. Spolu so študentami zahral na lesniciach slovenské poľovné signály. Koncom októbra trúbili aj na love v Diakovciach, kde sa zišli sokoliari z celého sveta.
„Boli tam Belgičania, Srbi aj Mongoli, ktorí povedali, že na Slovensku máme najlepších orliarov na svete. Bola to veľká pocta, lebo spôsob lovu s dravcami vznikol asi pred 4000 rokmi v Ázii a majú s nim veľké skúsenosti. Bol rozšírený až do 16. storočia, kým sa nezačali používať klasické strelné zbrane," povedal od E. Hatiar.
„V Liptove však orliari nie sú, aspoň neviem o nikom, kto by choval v súčasnosti v Liptove orla. Je to dosť náročný a drahý koníček. Mláďa orla stojí približne dvetisíc eur a jeho výcvik je dosť zdĺhavý."
E. Hatiar prezradil, že kedysi počas štúdia v hrádockej lesníckej škole choval orla Ivan Maroši, ktorý sa stal zakladateľom Klubu slovenských sokoliarov. Dnes je už na dôchodku. Sokoliarstvu sa v súčasnosti venuje iba Libor Záhradník v Centre voľného času v Liptovskom Hrádku, ktorý chová sokolov a jastrabov a vedie sokoliarsky krúžok.
Klepkali paličkami, kričali hop-hop
Sokoliari na nástupe pred poľovačkou predstavili seba aj svojich dravcov a študenti ich so záujmom počúvali. Potom sa vybrali na lov a stali sa z nich honci. V pravidelných rozostupoch kráčali revírmi, klopkali paličkami, občas kričali hop - hop a tým vyháňali zver z úkrytov.
Orliari s dravcami stáli na okolitých kopčekoch a keď uvideli bežať líšku či srnku, vypustili svojho orla. Orol má osemnásobne lepší zrak ako človek a pohybujúcu sa zver zbadá okamžite. Nie každý útok orla bol však úspešný. V Liptove je orol prirodzene rozšírený a divá zver je naučená čeliť jeho útokom. Takmer všetci dvanásti orliari však boli úspešní. Spolu ulovili deväť líšok a osem sŕn.
„V škole máme sokoliarsky krúžok a predmet poľovníctvo, kde sa učíme rôzne spôsoby lovu zveri. V rámci praktického výcviku chodíme aj na poľovačky na diviačiu zver. Ale vidieť loviť orla je niečo úžasné," povedal uzimený, zmoknutý, ale šťastný honec. Študenti sami ešte poľovať nemôžu, lebo nemajú poľovné lístky ani zbrojný pas. Tie si môžu vybaviť až po dovŕšení osemnástich rokov.
Lovci nie sú bezcitní zabijáci
Orly svoje obete usmrtili tak, že do nich zasekli veľké ostré pazúre a stisli. Niekomu sa to možno zdá kruté, ale keby dravci nelovili, tak by neboli. „Lov je prirodzeným, každodenne sa vyskytujúcim javom vo voľnej prírode. Orol prevažne útočí na slabé a choré zvieratá, ktoré by pravdepodobne neprežili najbližšiu zimu. V prírode je to prirodzene zariadené tak, že veľa živočíchov musí zabíjať, aby sami prežili. A človek tiež," poznamenal E. Hatiar.
Lovy s orlami na líšky boli štyri dni a uskutočnili od 17. do 20. novembra. Ich spoluorganizátormi boli Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu a Klub slovenských sokoliarov.
Svätohuberstská omša v lesníckom kostole
V rámci poľovačky bola v kostole Navštívenia Panny Márie v Liptovskom Hrádku 17. novembra svätohubertská omša, počas ktorej si účastníci pripomenuli sviatok patróna lesníkov a poľovníkov Svätého Huberta. Zahrali na nej trubači lesníckej školy, zaspieval zmiešaný cirkevný spevokol z Liptovského Hrádku.
„Kostol postavili koncom 18. storočia lesníci, o čom svedčí aj šiška a dva dubové listy na jeho klenbe. V čase, keď kostol postavili, vznikla v Hrádku lesnícka škola. Jej študenti založili 36-členný orchester a často hrávali v kostole na omšiach. Chceli sme túto tradíciu obnoviť, preto sme usporiadali svätohubertskú omšu," povedal E. Hatiar. Poďakoval za spoluprácu farárovi Marcelovi Matavovi, kantorovi, spevákom, študentom a všetkým, ktorí kostol slávnostne vyzdobili čečinou, šípkami, šiškami aj lesnými plodmi. Vedľa oltára stála trofej jeleňa, ktorý mal medzi parohami kríž. Pripomínal legendu o svätom Hubertovi, ktorému sa zjavil v lese jeleň a priviedol ho na správnu cestu.
Na omši sa zúčastnili aj sokoliari, orly mohli návštevníci obdivovať pred kostolom. Na druhý deň s nimi sokoliari zavítali do Základnej školy na Hradnej. Deťom porozprávali o sokoliarstve a dravých vtákoch, orly si mohli aj pohladkať. Vysvetlili, aký je rozdiel medzi sokoliarmi a orliarmi. Sokoliar môže chovať orla, sokola, jastraba alebo iného dravého vtáka, orliar chová iba orla.
S dravými vtákmi chodia sokoliari loviť líšky, srnky aj zajace, v Mongolsku s orlami lovia vlkov.
