Utorok, 19. september, 2023 | Meniny má Konštantín

Tomkovci žijú v zhode už šesť desaťročí

Sedem pravnúčat, šesť vnúčata a tri deti na fotografiách sa usmievajú v obývačke aj kuchyni. Vlastnú svadobnú manželia Oľga a Peter Tomkovci z Dovalova nemajú. Brali sa pred šesťdesiatimi rokmi a na fotografa peňazí neostalo.

Diamantoví manželia Tomkovci žijú spolu už šesťdesiat rokov.Diamantoví manželia Tomkovci žijú spolu už šesťdesiat rokov. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Peter Tomko pochádza zo siedmich detí, Oľga zo štyroch. Obaja sa narodili v Dovalove, ale kým sa stretli ako partneri, uplynulo od Petrovho narodenia takmer tridsaťštyri rokov.

DOVALOVO. Vzali sa 18. novembra 1950, takže oslávili šesťdesiat spoločných rokov. Aké boli? „Celý život bol pekný," rýchlo zareagovala Oľga Tomková. „Keď sme si aj dakedy strmšie povedali, nikdy sme sa nevadili ani nehnevali. Niekto sa už po dvoch rokoch rozvádza a my sme žili, žili."

Napriek tomu, že hodnotí spoločný život ako krásny, z pohľadu súčasníka nebol vôbec ľahký. Na spoločnú cestu nastúpili tesne po druhej svetovej vojne. Obaja vždy cítili zodpovednosť aj za svojich blízkych a keď bolo treba pomôcť, pomáhali.

Do oka si padli v operete Pozor na vlak

Do oka si padli ako ochotnícki herci v operete Pozor na vlak, ktorú uvádzali v Dovalove. Po roku chodenia sa vzali. Do siedmich rokov si postavili v Dovalove domček a narodili sa im tri deti. Všetky v októbri, dokonca najstaršia Evka a najmladší Mirko v jeden deň, Janka prišla na svet koncom mesiaca. A všetci traja sa upísali školstvu. Dievčatá bývajú v Dovalove, syn v Liptovskom Hrádku, vnúčatá sa rozpŕchli do sveta.

„Deti sme nemali plané. Odmalička pomáhali robiť okolo gazdovstva," pokývala hlavou domáca pani. „Sú veľmi šikovné. Urobia každú robotu, ktorú chytia do ruky." Dodala, že dievčatá sa u nich každé ráno, keď idú do roboty, zastavia sa, rovnako keď prichádzajú domov. Prinesú nákupy, zariadia, čo treba.

Keď nebolo televízorov

Oľga Tomková pochádza zo štyroch detí. „Keď som vychodila školu, bola som doma. Neskôr som chodila robiť k murárom, potom do Semenolesa a odtiaľ do družstva, kde som robila v živočíšnej výrobe až do dôchodku. S malými deťmi som ostala doma. Keď sa roztratili do škôl, znovu som sa vrátila na družstvo," zhrnula svoju mnohoročnú prácu žena.

Spomenula si však aj na časy, keď dievčila. „Vtedy neboli televízory, a tak sme v jeseni ľan buchkali a v zime chodili na priadky. Priadli sme na kolovrátkoch ľanové nite, z ktorých sa tkalo plátno na plachty či uteráky. Husi sme tiež chovali a v zime perie párali. Niekedy sa nás stretlo až dvadsať žien v jednom dome."

Pamätá si však aj časy, keď nebolo ani vlny na pletenie. Deti malé, a tak pre ne štrikovala pulóvriky či sukničky z páraných baretiek. Neskôr po večeroch rada háčkovala a pre všetky deti aj vnúčatá urobila podložky na stoličky. Viac ako šesťdesiat.

Dnes si k ručným prácam už nesadá, bolia ju ruky. Prsty má vykrivené z ťažkej roboty na družstve, ale v záhrade si v lete rada pokopká. „Máme rozličné náradia, ktoré nám uľahčujú robotu," prezradila a pozrela na manžela, ktorého nevolá Peter, vraj jej to nejde do úst, ale tatko. Ten vyrobil rôzne pomôcky do záhrady, veď je vyučeným strojníkom.

Vo vojne zažil hrozné veci

Peter Tomko sa narodil v prvej svetovej vojne, druhú prežil na vlastnej koži. Keď narukoval, len štrnásť dní bol československým vojakom, potom sa utvorila prvá Slovenská republika, takže slúžil jej. „Ako záložného vojaka ma povolali do Slovenskej armády. S divíziou som sa dostal do Ruska, kde sme pobudli v tyle frontu asi dva mesiace."

Na odchod domov čakal spolu s ostatnými vojakmi na stanici v Pavlisko-kirohradskej oblasti. „Videl som tam otrasné veci. Nemci priviedli na stanicu ruských zajatcov. Nechali ich nocovať vonku v ohrade. Nevládnych a ranených ráno postrieľali."

Ani po návrate domov to Peter Tomko nemal ľahké. „U Jána Chovana sme jednu februárovú nedeľu v roku 1945 hrali s kamarátmi žolíka. Našla ma sestra Zuzana. Vraj mám prísť na národný výbor a zobrať si jedlo na dva dni. Nechcel som, ale nakoniec som si obliekol dva svetre, zobral baranicu, obul bagandže, do batohu dal jedlo na dva dni a šiel."

Hrozil mu transport na Sibír

Na národnom výbore čakali Petra a jeho kamarátov, ktorí boli v Rusku, štyria strážni z NKVD (ekvivalent ministerstva vnútra v Rusku v rokoch 1917 až 1946. NKVD bola, okrem iného, zodpovedná za politické utláčanie, spravovala gulagy, deportovala veľa ľudí najmä na Sibír.)

„Vyviedli nás z výboru, pred ktorým už stáli príbuzní a tušili, že je zle. Strážni nás odšikovali do Liptovskej Porúbky a potom do Svitu, kde bol zberný tábor. Ostrihali nás, oholili všetky chlpy a šaty dali do pary na odvšivenie. Na druhý deň sme však zistili, že už aj my máme vši. Zo Svitu asi tristo chlapov odviedli do Levoče. Pešo. Ubytovali nás v dome, kde sme boli natlačení tak, že sme spali postojačky. "

Z Levoče zajatých ľudí odviedli do Prešova, odtiaľ pešo cez Dukelský priesmyk do Sanoku. Tam prežil Peter Tomko jeden z najťažších dní v živote. „V noci nás poslali pod sprchy, pustili trochu teplej vody. Opäť nám vzali šaty na odvšivanenie a nahí sme čakali na ne. Po troch hodinách ich nám hodili na jednu kopu. Každý hľadal svoje, mnohí ich nenašli. "

V apríli 1945 hrozil Petrovi Tomkovi transport na Sibír. V lágri však zajatcov navštívil dôstojník Československej armády a volal ich do armády. „Asi dvesto sa nás prihlásilo, aj všetci z Dovalova, Pribyliny, Kokavy a Hrádku. Vytvorili z nás rotu Čechoslovákov. Čakali sme na odchod do armády." Vojna sa chýlila ku koncu, do armády Peter Tomko už nešiel. Ani domov. Čakal ho láger v Sanoku a ťažký život v ňom. Dovalovec sa dostal na Slovensko po ďalších útrapách až vo februári 1946.

Ťažké srdce na komunistov

Na komunistov má však Peter ťažké srdce aj z neskorších udalostí. „Keď som sa vrátil do Dovalova, stavali v Hrádku Teslu. V roku 1949 som do nej nastúpil ako robotník. Vypracoval som sa na majstra, ale keďže som nebol pohodlný komunistom, jedného dňa ma z hodiny na hodinu zbavili roboty. Vraj môžem odísť alebo ostať ako frézar." Ostal, ale dlho ho preradenie trápilo.

„Mnohé prebolelo, teraz sa tešíme zo spoločných dní," usúdili nakoniec manželia Tomkovci.

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Pre Slováka je Plzeň československé pivo, nie zahraničné
  2. Tesco v Prešove rozdelilo viac ako 2 000 eur na podporu komunít
  3. Nakupujte celý mesiac udržateľne so „Secondhand september“
  4. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  5. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac
  8. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky
  1. MSV 2023 v Brne sa zameria na efektívny a udržateľný priemysel
  2. Štvorčlenná rodina môže vďaka Unionu ušetriť až 1700 eur
  3. Tesco v Prešove rozdelilo viac ako 2 000 eur na podporu komunít
  4. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  5. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  6. Koncertnú sieň Klarisky naplnila hudba klaviristu Mroceka
  7. Dni hier 2023 v Prešove
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Ľuboš Fellner opäť pozýva. Kam volá turistov teraz? 14 172
  2. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 649
  3. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 9 703
  4. Mrkva či cibuľa zo Slovenska? Poznáme miesto, kde ich nájdete 6 246
  5. Veľké Karlovice: wellness oáza kúsok od hraníc 4 407
  6. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 3 830
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 116
  8. Čo robiť, keď vás bolí chrbát? 2 879

Blogy SME

  1. Ivan Mlynár: V nasledujúcich voľbách máme na výber medzi Západom a Východom , teda medzi slobodou a uctievaním vodcu.
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: O kajúcnikovi Tigrovi, ktorý si všetkých nahráva
  3. Tupou Ceruzou: Kauza Vírus
  4. Irena Šimuneková: Náučný chodník manínska tiesňava časť 2.
  5. Irena Šimuneková: Náučný chodník Manínska tiesňava časť 1.
  6. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci.
  7. Martina Paulenová: Prvé dni v škôlke nie sú ľahké
  8. Elena Antalová: Kde niet rozdielu, tam niet konfliktu
  1. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 75 984
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 261
  3. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 16 560
  4. Juraj Kumičák: Zverstvá rusov v Afrike 16 004
  5. Věra Tepličková: Nebojsa po slovensky alebo Krátky report z incidentu 7 859
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 7 416
  7. Ján Valchár: O ruských vojakoch, lietadlách, Armatách a Dzeržinskom 6 611
  8. Ján Valchár: Ešte raz o Kryme 6 336
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pomôžeme aj v čase dnešnej krízy ľuďom na Slovensku, aby sa naozaj mali lepšie. Už čoskoro!


9 h
Ilustračné foto.

Ôsma liga priniesla niekoľko zaujímavých výsledkov.


Filip Kubáň 10 h

Ivana Karelová bojuje s reumou jedenásť rokov.


13 h

Priestor pre umenie, prednášky o včelách a športová olympiáda si rozdelia viac ako 2 000 eur. Rozhodlo hlasovanie zákazníkov.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ivan Mlynár: V nasledujúcich voľbách máme na výber medzi Západom a Východom , teda medzi slobodou a uctievaním vodcu.
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: O kajúcnikovi Tigrovi, ktorý si všetkých nahráva
  3. Tupou Ceruzou: Kauza Vírus
  4. Irena Šimuneková: Náučný chodník manínska tiesňava časť 2.
  5. Irena Šimuneková: Náučný chodník Manínska tiesňava časť 1.
  6. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci.
  7. Martina Paulenová: Prvé dni v škôlke nie sú ľahké
  8. Elena Antalová: Kde niet rozdielu, tam niet konfliktu
  1. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 75 984
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 261
  3. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 16 560
  4. Juraj Kumičák: Zverstvá rusov v Afrike 16 004
  5. Věra Tepličková: Nebojsa po slovensky alebo Krátky report z incidentu 7 859
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 7 416
  7. Ján Valchár: O ruských vojakoch, lietadlách, Armatách a Dzeržinskom 6 611
  8. Ján Valchár: Ešte raz o Kryme 6 336
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu