RUŽOMBEROK. „Piatych miest už bolo dosť," ide o pamätnú vetu, ktorú ešte v lete vyslovil hlavný mecenáš ružomberského futbalu Milan Fiľo. Viac-menej od nej sa odvíjali aj ciele futbalu pod Čebraťom pre sezónu 2010/2011. Pohárová Európa takto jednoznačne vytýčila méta pre A mužstvo.
Miesto avizovaného skvalitnenia kádra skôr došlo k jeho výraznejšiemu oslabeniu. Špílmacher a kapitán tímu Zošák odišiel do Žiliny, kanonier z predchádzajúcej Strakovej družiny Ukrajinec Piščur si svojimi prehreškami na ihrisku aj mimo neho sám vypýtal padáka, ďalej z rôznych dôvodov sa porúčali Brazílčan Coimbra a Čech Besta.
Akoby si ho protihráči prečítali
Z nových akvizícii sa ako-tak chytil akurát český legionár Karel Kroupa. Po prestupe do Ružomberka lanský najlepší strelec druhej najvyššej súťaže v Čechách upozornil na seba piatimi gólmi, veľmi rýchlo mu ale pod Tatrami pušný prach zvlhol. Akoby si ho protihráči prečítali.
Napriek tomu Ruža do svojej štrnástej sezóny medzi republikovou elitou vstúpila vynikajúcim spôsobom. Tréner Ladislav Jurkemik, ktorý v lete prevzal mančaft po Františkovi Strakovi, bol s výsledkami aj s výkonmi chlapcov milo prekvapený. Po ôsmich kolách sa Ružomberok pýšil pätnásťbodovým ziskom a čakali ho dva domáce majstráky - so Zlatými Moravcami a Senicou.
Reálne to vtedy vychádzalo tak, že v prípade plného šesťbodového zisku môže sa vykapultovať aj na čelo tabuľky. Chlapci však, hlavne výsledkovo dvojkombináciu, na vlastnom ihrisku nezvládli. S nováčikom, s ViOn - om Zlaté Moravce, remizovali 1:1 a o týždeň na to pukli so Senicou - 1:2. Tým bol, na základe verdiktu akcionárov, spečatený Jurkemikov osud.
Zviditeľnil sa zázračnou záchranou Košíc
Po prehre v Trnave (0:2) v 11. kole majstra Európy z Belehradu ´76 na trénerskej lavičke vystriedal 46-ročný Srb Goran Milojevič, ktorý sa predtým na Slovensku zviditeľnil skoro zázračnou záchranou Košíc v Corgoň lige. Žiaľ, pod Čebraťom lámal len tie najčiernejšie rekordy.
Sedem majstrákov, žiadne víťazstvo a len tri body, také je vysvedčenie tohto ružomberského spasiteľa. Pod Milojevičom nielenže Ružomberok vypadol z boja o európsku pohárovú súťaž, ale ocitol sa takmer na dne corgoňligového pelotónu. Mužstvo, ktoré veľmi ambiciózne vstúpilo do ročníka 2010/2011, po jeseni má len o päť bodov viac ako posledná Dubnica a o tri body je lepšie než desiate Košice a jedenásty Prešov.
Aj sympatického Srba neúspešná etapa pod Čebraťom zaskočila. „Myslel som si, že to bude oveľa lepšie," priznal G. Milojevič. „Všetko sa ale obrátilo proti nám. Jedno víťazstvo mohlo priniesť vytúžený obrat. V dvoch, troch stretnutiach hráčom chýbalo aj trošku šťastia, aby prišiel tento potrebný zlom. Svoje urobili aj maródky.
Pri súčasnom úzkom kádri je absencia každého hráča citeľný. Zdedil som tiež mužstvo, ktoré kondične nebolo na tom najlepšie. Neraz v posledných dvadsiatich, dvadsiatich piatich minútach fyzicky odchádzalo. Veľmi sme tiež doplácali na individuálne chyby. Často v závere stretnutia, keď sa zápas lámal."
G. Milojevič, žijúci už niekoľko rokov na španielskej Malorce, je smutný zo svojej neúspešnej misie v ružomberskom klube. Sám ale nemieni opustiť svoju stoličku. „Zmluvu mám do konca mája 2011," tvrdí. „Samozrejme, čo bude ďalej, rozhodne vedenie klubu. Ja som bojovník, ktorý sa nevzdáva.
Trénerská stolička je poriadne rozkolísaná
Ružomberok je v zložitej situácii, ak však urobíme kvalitnú zimnú prípravu a mužstvo sa vhodne doplní, môžeme ešte skončiť aj v prvej štvorke. Pred nami je pätnásť zápasov. Na štvrtú Trnavu strácame deväť bodov. Tabuľka je vyrovnaná, ak sa mužstvu začne dariť a prídu víťazstvá, veľmi rýchlo sa dá posúvať smerom hore."
V najbližších dňoch by majitelia ružomberskej futbalovej akciovky mali rozhodnúť ako ďalej. Na pretrase bude aj funkcia generálneho riaditeľa klubu Juraja Saba, ktorý už šéfstvu ponúkol svoju abdikáciu, ale predstavenstvo ju zatiaľ neprijalo. Poriadne rozkolísaná je aj Milojevičova trénerska stolička. Tých oblastí na prelúsknutie a vyvodenie záverov je v súčasnosti ešte oveľa viac.
Po spackanej jeseni, okrem nelichotivého postavenia v Corgoň lige aj hanebné vyliatie zo Slovenského pohára Trnavou, je ružomberský futbalový fanúšik právom zvedavý, čo všetko tamojší bublajúci futbalový hrniec prinesie. Suma sumárum, od 11. septembra, keď jurkemikovci vyhrali v Nitre 2:1, kabína si nezakričala víťazný pokrik. Už ho azda aj zabudla. Desať kôl je veru dosť.
