Utorok, 26. september, 2023 | Meniny má Edita

Obyčajné dievča z mesta býva na lazoch a spieva o tom, čím žije

Básnické protestsongy, ekorebélia. Tieto pomenovania vraj tiež charakterizujú novodrevnú pesničkárku Horanu, ktorá mala odvahu odísť z veľkomesta žiť na slovenské lazy.

Horana so synom na vystúpení v mikulášskom Jogacentre.Horana so synom na vystúpení v mikulášskom Jogacentre. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Horana, ktorá sa zrodila v horách, žila pôvodne v Karlových Varoch ako Veronika Kicková. V šestnástich rokoch ju však tak silno ťahalo za hudeckou hudbou, že sa rozhodla hľadať v horách ľudí, ktorí ju hrajú. S dvoma priateľkami prešla rôzne regióny od Moravského Horňácka po Podkarpatskú Rus, istý čas žila v Zaježovej.

V súčasnosti býva s rodinou na lazníckej samote. Po dvoch materských sa našla v poézii, próze aj hudbe. Dokonca jej osemročný syn Janko ju doprevádza na koncertoch. Čo-to zaspievajú spolu, ale Janko hrá najmä na píšťalke a bubnoch, ktoré vyrobila Horana. Janko tvrdí, že sa mu žije v samote na lazoch dobre: „Najmä keď sa s mamou a tatečkom po večeroch túlime k sebe alebo hráme. Ja hrávam na gitare, s maminou cvičíme bubny. Keď nemám čo robiť, vymýšľam novú melódiu, postavím z nej pesničku bez textu."

Viac o sebe a trošku o svojej rodine po šnúre koncertoch po Slovensku, ktorú zakončili s liptovským pesničkárom Jankom Majerčíkom v Liptovskom Hrádku a Mikuláši, prezradila Horana.

Pred dvadsiatimi rokmi ste podnikli prvý výlet do moravských a slovenských hôr. Ostali ste žiť v slovenských. Nezdá sa vám, že život na lazoch je drsný a ťažký?

- Nie. Vyhovuje mi. Asi som ho mala už od puberty v sebe a navyše, som nepadla natvrdo do drsnej reality, ale z mestského života som prešla do Zaježovej, kde už žili k prírode orientovaní mladí ľudia. Bol to pre mňa akýsi nácvik. Mohla som si vyskúšať, ako sa žije bez vody, kúrenia a iných mestských vymožeností s tým, že som mohla zo Zaježovej hocikedy odísť. Ešte som nemala rodinu. Domáci ľudia boli našimi bezprostrednými susedmi a bolo úžasné, ako nás prijali. Veď sme pre nich mohli byť mladí blázni, ktorí majú svoje ideály o ekológii, čomu, samozrejme, lazníci nerozumeli. Napriek tomu nás intuitívne, srdcom a s otvorenou dušou prijali. Možno to bolo aj tým, že ich vlastné deti už žili v mestách a nemali o nich na lazoch veľký záujemu. Ale my sme mali skutočne úprimný, hlboký záujem o práce, ktoré robili.

V Zaježovej som sa naučila tkať či piecť chlieb. Niekedy nevládzem fyzicky, niekedy psychicky, ale príroda je ohromná, má veľmi veľa energie a keď žijem v nej, môžem z nej priamo čerpať. Otvorím len jedny dvere a som v nej. Hory sú všade okolo mňa.

Čo vás priviedlo na samotu v dedinke Prochot pod Vtáčnikom?

- Manžel. Žijeme pod horou a robím časť toho, čo voľakedy ženy robievali. Síce netkám a nepradiem, vyšívam sporadicky, ale robím piesne. S obľubou však robím aj veci, ktoré kedysi robievali muži. Napríklad, korytárske práce, ale aj bežné ženské práce - periem, plejem, okopávam, varím, umývam riady, pečiem chlieb. Elektriku máme cez solárny panel a voda je v studničke.

Vaše piesne sú, z môjho pohľadu, drsné, majú veľmi silný nádych smútku a hnevu, náruživo v nich chránite prírodu.

- Mnohí mi hovorievajú, že sú také. V speve sa snažím používať rôzne odtiene hlasu, ale viac-menej je to klasický folklórny horský spev, ktorý ide až z brucha a človek na plné hrdlo kričí. Nejde však stále takto spievať. Spočiatku som tak spievala, je to ale nápor silnej energie. Moje piesne sú v prvom rade postavené na textoch, ktoré vychádzajú z hôr, prírody, pretože v horách skutočne žijem a robím to, čo spievam, takže je to v mojich piesňach počuť.

Mne moje piesne nepripadajú drsné a, navyše, vedome sa snažím, aby texty neboli len o ťažkých a temných stránkach života, lebo život nie je jednostranný. A pre mňa nie je drsný ani život na lazoch. To, čo je pre iného drsné, ja to mám odjakživa v sebe, vidím sa v tom.

Čo vás spája s mikulášskym pesničkárom Jankom Majerčíkom?

- Keď sme sa spoznali a zistili, že spievame o tom istom, ale každý iným spôsobom, povedali sme si, že by bolo zaujímavé skúsiť naše prejavy spojiť. Že protiklady sa vyvažujú. Mne spočiatku pripadalo, že Janko je až príliš jemný a optimistický, ale na koncertoch sme sa vynikajúco dopĺňali.

Vyrábate si aj korýtkové husle, píšťaly či bubny, na ktorých hráte?

- Bubny si vyrábame doma, nie je to žiadne veľké umenie, aj keď výroba jedného je dosť náročná, ale nie je náročná na remeselnú zručnosť. Vyrobiť husle, ktoré by skutočne hrali, to vyžaduje majstrovstvo, tie nevyrábam.

Korytkové husle, na ktorých hrám, sú kópiou starého nástroja vylepšenou, napríklad, aj tak, že je na nich moderná kobylka či zlaďovače. Zvuk korýtkových huslí je naozaj na prvé počutie drsný a v porovnaní s gitarou, ktorú má Janko Majerčík nádherne nazvučenú, chvíľu znejú vŕzgavo. Mojím snom však je dať dokopy hudeckú muziku, kde by boli kontra, prim a basička.

Nepíšete však len texty piesní, napísali ste aj knihu o Jánošíkovi, ktorá dostala prémiu R. Slobodu v literárnej súťaži Rubato.

- Niekoľko rokov som zbierala materiál na ňu. Cítila som v sebe veľký pretlak, píšem totiž pomerne ťažko. Podľa mňa však próza oproti pesničkám má jednu nevýhodu. Keď je hotová, nedá sa ľahko zdieľať s ľuďmi. Dlho som však mala zábrany v slovenčine robiť poéziu. Keď sa mi narodili chlapci, chvíľu som sa venovala rodine. Kamarát ma však raz pozval na folklórnu akciu. Bolo tam úžasne a ja som pod náporom ľudových piesní celú noc nespala.

O dva, tri dni som sama začala piesne chŕliť. Akoby sa niečo vo mne zlomilo a jedna pesnička šla za druhou. Potom som ešte na nich musela dosť dlho pracovať, kým dostali počúvateľný tvar a potom som dlho naberala odvahu niekomu ich zaspievať a vystúpiť s nimi pred ľudí. Bývam na lazoch, kde aj niekoľko dní nikoho nevidím okrem svojich najbližších. Keď potom idem do Bratislavy či Prahy hrať, je to psychicky náročné. Ja si síce užijem aj samotu, aj koncerty. Keď sa vrátim z hrania v meste, som veľmi rada, že mám svoje ticho v horách, že mám svoje obyčajné činnosti a naopak.

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  2. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  3. Most nahradia v Trenčíne záhradou s kaviarňami
  4. Zamestnanci Mecomu súťažili na športových dňoch
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Ak podceníte pri stavbe tento detail, pripravte sa na vyššie účty za kúrenie
  7. Potrebujeme sa zbaviť nálepky montážnej dielne
  8. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  1. Staršie IQOS zariadenia môžu spotrebitelia vrátiť do predajne
  2. Problémy s trávením a histamínová intolerancia, aká je liečba?
  3. Gröhling: Aj v školstve potrebujeme inovácie
  4. Bratislavská Kuchajda ožije športom
  5. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  6. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  7. Nerovnováha v kontrole močového mechúra
  8. Najlepšie poviedky domácich autorov
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 15 921
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 7 457
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 104
  4. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 4 813
  5. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 3 156
  6. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 3 156
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 2 502
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 2 501

Blogy SME

  1. Marek Mačuha: Nedovoľte Matovičovi s Ficom vyhrať
  2. Ľudovít Paulis: Čo budú mať vedci, učitelia a zamestnávatelia z návratu SaS na ministerstvo školstva?
  3. Matej Galo: Rozdrvenie Ruska na Ukrajine, posilnenie NATO a zničenie putinovej jadrovej hrozby
  4. Michal Baran: Matovič neprekvapil
  5. Martin Škopec Antal: Budú nám vládnuť politickí Caligulovia?
  6. Věra Tepličková: Každý preceda má svojho Erika
  7. Ján Bilohuščin: Dezolát – kto ním je a prečo (možno) rozhodne voľby?
  8. Alena Petrikova: O susedských vzťahoch
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 622
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 47 235
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 031
  4. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 31 406
  5. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 944
  6. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 30 728
  7. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 496
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 184
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Problémy vychádzajú z rodín a spoločnosti.


25. sep

Do prírody sa dostal vďaka človeku.


22 h

Ďalší posun v konkurze klubu so 114-ročnou tradíciou.


19 h

Ľudia odtláčali okolostojace vozidlá, aby sa oheň na ne nerozšíril.


24 h

Blogy SME

  1. Marek Mačuha: Nedovoľte Matovičovi s Ficom vyhrať
  2. Ľudovít Paulis: Čo budú mať vedci, učitelia a zamestnávatelia z návratu SaS na ministerstvo školstva?
  3. Matej Galo: Rozdrvenie Ruska na Ukrajine, posilnenie NATO a zničenie putinovej jadrovej hrozby
  4. Michal Baran: Matovič neprekvapil
  5. Martin Škopec Antal: Budú nám vládnuť politickí Caligulovia?
  6. Věra Tepličková: Každý preceda má svojho Erika
  7. Ján Bilohuščin: Dezolát – kto ním je a prečo (možno) rozhodne voľby?
  8. Alena Petrikova: O susedských vzťahoch
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 622
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 47 235
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 031
  4. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 31 406
  5. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 944
  6. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 30 728
  7. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 496
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 184
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu