Čínsky Šaolin pre Európana predstavujú najmä mnísi a kung fu, bojové umenie, ktoré v mnohých filmoch prezentuje herec Jackie Chan. Pre Mikulášanku Tatianu Fábryovú však znamená úplne iný svet.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tatiana Fábryová prežila v Šaoline mesiac. Pobytom si plnila svoj sen. „Pre ženy a turistov bol kláštor sprístupnený až v roku 1991," doplnila T. Fáb-ryová a pokračovala, že ona do Šaolinu nešla ako turistka.
Čo bolo teda dôvodom cesty do Číny?
- Chcela som sa v kláštore naučiť meditovať. Pobyt som absolvovala s majstrom Xu Mintangom. Je to človek, ktorý vytvoril vlastný systém cvičenia. Momentálne prednáša na Harvardovej univerzite v Cambridgei v Amerike. Vyštudoval západnú aj východnú medicínu, počítače, je veľmi rozhľadeným človekom.
Ako vyzerali vaše dni?
- S Xu Mintangom sme meditovali šesť až osem hodín denne. Robili sme aj ďalšie cvičenia. V Šaoline som sa cítila ako doma, žijú v ňom zlatí ľudia. Zdalo sa mi, akoby som v ňom všetkých poznala. Žiadne deja vu, ale doma. Už prvý deň pobytu som vošla do kláštora a videla veci, ktoré bežný turista nevidí. Mnohé pocity ťažko slovami opísať.
Stretla som, napríklad, desaťročného chlapca, ktorý mi pol hodinu niečo po čínsky rozprával. Keď som ho počúvala, vôbec som nemala pocit, že má desať. Po jeho slovách som sa rozplakala a nevedela prečo. Sadla som si pod štyristoročný strom a slzy mi stále tiekli. Prisadol si ku mne starý mních a začal pološeptom vravieť mantry. Mne sa uľavilo.
Sedenie v meditácii niekoľko hodín bolo náročné. My nie sme na to stavaní. Nebolo však podmienkou, aby sme sedeli so skríženými nohami v lotosovom sede. Väčšina z nás sedela na stoličkách. Dôležité totiž bolo uvoľniť kanál na prijímanie energie. Keďže sme používali duchovné očistné techniky, dala sa meditácia zvládnuť.
Prezradíte nejakú očistu zo Šaolinu?
- Desať dní sme nič nejedli ani nepili. Zdalo sa mi to úplne normálne, lebo vo vzduchu je kyslík, kysličník uhličitý aj voda. Keď sme nejedli a nepili, mali sme popoludní niekoľko hodín voľno. Chodili sme po horách. Telo sa totiž musí hýbať, keď neje. Pre mňa bolo obrovským šokom, že som vládala. Mám možno viac ako dvadsať kilogramov nadváhy. Keď som už sedem dní nejedla a nepila, šla som na túru. Tri hodiny rovno po schodoch hore, hodinu dole. Číňania nechodia do hôr ako my po turistických chodníkoch. Oni si postavia takmer kolmo do kopca schody. Táto túra bola pre mňa veľkým objavom. Na Slovensku by som rozmýšľala ísť-neísť? V Šaoline nie, jednoducho som šla.
Podľa Tatiany Fábryovej sú schody všade v čínskych horách. FOTO: ARCHÍV (TF)
Jednou z podmienok dlhého nejedenia, nazvaného Bi Gu Shi Cchi, je čisté, detoxikované telo. V Šaoline žijú mnísi, ale aj obyčajní ľudia v horských dedinách, spôsobom primitívnym v zmysle jednoduchým, obyčajným a čistým. V Meste oblakov sa ľudia dožívajú dvesto a viac rokov. Majster Xu Mintang v ňom skúmal dlhovekosť jeho obyvateľov. Zistil, že jedia polovičku z toho, čo potrebujú, a tak je ich organizmus nútený prejsť na vlastné systémy.
Cvičili ste fyzické cvičenia?
- Robili sme cchi kungové cvičenia na kultiváciu energie a na uvoľňovanie energetických dráh v tele. Majster Xu Mintang tým, že je lekárom východnej aj západnej medicíny, mnohé veci vedel vysvetliť z oboch strán. Mnohému som sa naučila a teraz získané vedomosti a zručnosti využívam vo svojej práci.
Učiteľ a žiak pri nácviku. FOTO: ARCHÍV (TF)
Šaolinských mníchov poznáme väčšinou ako neskutočne ohybných ľudí, ktorí predvádzajú kung fu na javiskách po celom svete. Sú aj oni vychovávaní v kláštore?
- Títo mnísi bývajú v šaolinskej škole, nie v kláštore, ale vychovávajú ich šaolinski mnísi-učitelia na predvádzanie bojového umenia pred divákmi. V šaolinskej škole sa kung fu učí niekoľkotisíc chlapcov. Aj na tvárach im vidno, že sú športovejší ako mnísi, ktorí sa v kláštore venujú duchovnej činnosti.
Skutočný mních je spojkou s vesmírom a, napríklad, nedá sa odfotografovať a nechodí ani do sveta. Má inú prácu. Duchovnú. Pre mníchov, ktorí vystupujú, je kung fu životným zamestnaním a šíria ho po svete. V šaolinskej škole sú deti od troch rokov, ale vraj cvičenia majú Číňania vypracované pre deti od jedného roka.
Aká veľká skupina Európanov ste boli v Šaoline?
- Asi päťdesiat, šesťdesiat ľudí, ale stretávali sme sa len na meditáciách. Bola som tam sama so sebou a prvýkrát som aj sama cestovala do sveta. Po čínsky som nevedela ani slovo, Číňania zas po anglicky nevedia. Fascinovalo ma a spočiatku som nechápala, ako vedeli aj bez slov, čo chcem.
Majster mi to vysvetlil tak, že Číňania majú obrazové písmo aj obrazové myslenie. Vo chvíli, keď som bola otvorená, zachytili obraz mojej mysle a vedeli, čo chcem. Tak som vôbec nemala problém s dorozumievaním. Boli to telepatické stretnutia.
Stretávali ste sa aj s bežnými Číňanmi?
- Málo, bola som zameraná na mníchov. Cítim, že mám niečo s nimi spoločné. Keď, napríklad, končil v kláštore návštevný deň, ľudí poslali preč, mňa nechali. Mám zažitý Šaolin úplne bez ľudí. Bol to úžasný zážitok. Fantastické.
Silný zážitok mám aj z meditácie pri splne. Hovorí sa, že počas splnu je otvorené srdce k Slnku. Majster nám povedal, že budeme meditovať od deviatej večer do piatej rána. Spln bol okolo jednej v noci. Mne sa veľmi nechcelo, bola som prehustená meditáciou. Odišla som do izby, ale energiu z meditácie, ktorá prúdila zo Šaolinu, som cítila. Nič som nerobila, len som si užívala.
Okolo kláštora sú dokonca stromy naklonené smerom k nemu. Aj ich priťahuje atmosféra a sila Šaolinu. Kedysi by som tomuto všetkému neverila, vždy som bola postavená nohami na zemi. V Šaoline som zažila, že veci medzi Zemou a vesmírom sú úplne normálne. Teraz to už nie sú pre mňa sprostredkované informácie. Už je to - ja viem. Ohmatala som si duchovno a prijala ho.
Čo ste si priniesli zo Šaolinu okrem meditácie?
- Môj pobyt v Číne nebol o míňaní peňazí, ale úplne o iných investíciách. Mojím cieľom, okrem práce na sebe, bolo priniesť niečo, čo je použiteľné u nás. Nie sme schopní meditovať osem hodín denne. Žijeme ináč, ale som presvedčená, že musí existovať niečo v univerze, čo nás postaví na nohy. Sme zdevastovaní. Napriek tomu ľudia teraz cítia vysoké vibrácie. Najviac ich cítia malé deti a starí ľudia. Najmenej ľudia, ktorí sú od rána do večera v biznise. Hlava im hovorí iné ako ich vnútro. Snažia sa ísť proti týmto vibráciám. To sa nedá. Treba ich prijať, neuletieť ani jedným smerom a ísť v prúde. Tak ostane bytosť celistvá.
Kláštor v Šaoline
Založil ho čínsky cisár Siao Wen v 5. storočí v provincii Henan na úpätí hôr Sung šan. Podľa starej legendy bojové umenie doň priniesol indický kňaz Bodhidharma, známy pod menom Ta-mo. Do Číny prišiel vyučovať budhizmus. Jeho novú formu zaviedol v kláštore. Aby zlepšil zlú telesnú aj psychickú kondíciu mníchov, ktorí len meditovali, naučil ich sériu telesných cvičení. Pomenoval ju kung-fu. Ta-move učenie zaviazalo mníchov, aby ho používali výlučne na obranu, nikdy nie na agresiu.