Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Ak chce ísť človek do prírody, musí sa prispôsobiť jej pravidlám

Vstup do sveta filmu nie je, podľa Tomáša Hulíka, náročný. Oveľa ťažšie je udržať sa v ňom. Objektívom jeho kamery zachytáva plaché zvieratá, ktoré človek v prírode len tak ľahko nestretne. Jeho záujmom je divočina so svojimi tajomnými rituálmi a pravidla

Po nakrutení filmu vrátili dvoch rysích súrodencov nazad do prírody. Všetko nasvedčuje tomu, že sa im darí dobre.Po nakrutení filmu vrátili dvoch rysích súrodencov nazad do prírody. Všetko nasvedčuje tomu, že sa im darí dobre. (Zdroj: Tomáš Hulík)

mi.

Ukážky zo svojich troch filmov, ktoré získali v zahraničí na festivaloch so zvučnými menami množstvo významných ocenení, prezentoval dokumentarista Tomáš Hulík aj pred Mikulášanmi. Stretnutie usporiadal Klub mladých v Liptovskom Mikuláši.

Priblížil im svoju niekoľkoročnú prácu, rozprával zážitky z natáčania a pozorovania prírody. Divákom odhalil aj niekoľko minút z nového filmu Návrat rysov, ktorý nakrúcal v srdci Národného parku Veľká Fatra. Film uvedie Slovenská televízia na Vianoce.

Okrem ukážok ukázal Tomáš Hulík aj krátky film Bača Imro, v ktorom zachytil život sa salaši v Jakubovanoch. Pravidelne ho navštevujú medvede a vlky.

Najprv spadol do bobrej nory

Tomáš študoval environmentalistiku a výjazdy do prírody neboli pre neho len povinnou praxou, ale aj vášňou. Často chodieval do močiarov pozdĺž rieky Moravy na Záhorí. Počas jednej prechádzky sa prepadol do bobrej nory.

„Bol som veľmi prekvapený, pretože som si myslel, že bobry na Slovensku nežijú a posledného zastrelili aspoň pred sto rokmi," žartoval Tomáš.

Začal sledovať to miesto a zbadal samicu bobra, ktorú pomenoval Ráchel podľa toho, že zakaždým silno udierala - rachla chvostom o hladinu rieky.

„V tom čase kúpili do školy kameru, čo mi uľahčilo prácu, pretože som bol lenivý zapisovať všetky pozorovania," priblížil Tomáš začiatky zbierania materiálu pre film Hulík a jeho bobry, ktorý spracoval pre rakúsku televíziu.

Počas piatich rokov sledovania bobrov štáb nikdy nezasiahol do ich života. „Nikdy sme neprekopali noru, aby sme ju mohli nakrútiť. Ráchel nebola pred kamerou vystresovaná, pretože si zvykla a vnímala nás ako súčasť prírody. Stres sa dá potom na plátne ľahko odhaliť. Nenápadné pozorovanie je najľahší a najlepší spôsob ako nakrútiť divé zviera," priblížil dokumentarista.

Prácu Tomáša Hulíka možno časovo zaradiť ku začiatkom návratu bobrov na Slovensko, ktoré boli v minulosti vystrieľané alebo vylovené. Podľa jeho slov sa prvý bobor u nás objavil po dlhom období až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a zastrelil ho poľovník. Vo voľnej prírode ich pozorovali až v rokoch 1984 až 1985.

Keď vstúpia do nory, musia pozdraviť

Projekt bol jedinečný aj preto, že Tomáš mal ako prvý možnosť sledovať bobry vo svojom prirodzenom prostredí. Všetky vtedajšie výskumy robili na bobroch žijúcich v zajatí.

Bobry sú plaché a pre človeka neviditeľné. Tomáš Hulík zaznamenával aj jazyk, ktorým medzi sebou komunikovali. Najmä mláďatá boli veľmi zhovorčivé. Spozoroval, že keď vošli do nory a neprihovorili sa svojej matke, tá ich ručne poláskala a vyhodila.

„Raz som videl kačicu s deviatimi kačiatkami plávať po rieke. Hladina bola nízka a kačiatka zrazu vplávali bobrovi do nory. To posledné z nich ešte ani nestihlo vojsť a tie, čo tam vbehli ako prvé, už leteli z nory von, hoci lietať ešte nevedeli. Pravdepodobne sa nepozdravili a bobrica ich surovo vyhodila." priblížil Tomáš príhodu z pozorovania bobrov.

Na Slovensku už ťažko odhadnúť počet voľne žijúcich bobrov. Vyskytujú sa najmä na Záhorskej nížine, postupne prechádzajú dole Dunajom.

Hulík predpokladá, že skôr či neskôr bude osídlenie celoplošné. Bobor potrebuje stabilnú hladinu vody a potravu, ktoré u nás má. „Bobor žerie stále a ak nežerie, hľadá si niečo, čo by zožral," vysvetlil so svojskou dávkou humoru.

Najbližšie zaznamenali výskyt bobra v Kežmarku a na rieke Poprad. Jeden dokonca vyšiel aj na Brnčalovu chatu v Tatrách. Aj na Orave skúšali dosadiť bobry, kde, žiaľ, neprežili.

Rysí súrodenci sa vrátili na slobodu

Rys, sanitár hôr, vyhľadáva zoslabnutú alebo zostarnutú zver. Ak chce uloviť korisť, musí prekryť svoj pach. „Naši dvaja rysovia milovali motorovú pílu, vyšúchali a vyobtierali si ju do kožušiny. Akýkoľvek nový pach museli naťahať do seba," začal svoje rozprávanie o jedinečnom projekte Návrat rysov Tomáš.

Rok a pol strávili spoločne s Milošom Majdom, strážcom prírody Národného parku Malá Fatra v horskej chate v Ľubochnianskej doline. Sledovali naše najväčšie mačkovité šelmy a po nakrutení filmu vrátili dvoch rysích súrodencov nazad do prírody.

Líza a Muro si nesmeli zvyknúť na človeka. „Nebol medzi nami vybudovaný vzťah, vnímali nás skôr ako nositeľov potravy. Nepristupovali sme k nim ako k domácim maznáčikom," vysvetlil Tomáš. Ich túžba po slobode bola stále silnejšia a minulé leto rysí súrodenci opustili chatu a ľudských spoločníkov.

V januári zachytila Mura fotopasca nainštalovaná v chate, kde vyrastali, čo svedčí, že úmysel projektu sa vydaril a rysy dokázali prežiť vo voľnej prírode. Rovnako i poľovníci ich informujú zakaždým, keď uvidia v lesoch rysa. Poslednú správu dostali pred štyrmi týždňami.

„Našli sme veľa stôp, ako Muro lovil. Najvtipnejšia bola tá, ktorá zaznamenala, ako naháňal jelenicu. Nedokázal zastaviť pred potokom. Objavili sme dvojmetrovú brzdnú dráhu, určite sa v potoku aj vykúpal."

Bašty sa menia na poľovné revíry

Národné parky by mali zachovávať rôznorodosť a pestrosť slovenskej prírody, zostávať nedotknutou baštou. Situácia je ale úplne iná. V dôsledku nadmernej ťažby a výrubu lesov, šafárenia niektorých poľovníkov a drzosti pytliakov sa slovenské poklady strácajú a znovuobjaviť ich je stále náročnejšie.

„O rysoch, medveďoch a vlkoch vieme veľmi málo. Nedokážeme ani len odhadnúť ich počty. Vidieť rysa alebo vlka v prírode je zázrak. Niektorí poľovníci považujú rysa za škodnú zver či túžia po cennej trofeji," vysvetlil Tomáš.

Nepríjemné stretnutie so zvieraťom v lesoch nezažil: „Médiá rady vyrábajú príbehy o krivilačných šelmách, ktoré útočia na ľudí. Nikdy ale nepovedia druhú stranu veci. Až v 95 percentách je na vine človek, pretože zviera vyruší alebo vyplaší v jeho prirodzenom prostredí. Ak idem do lesa mimo turistického chodníka, musím poznať pravidlá. Medveď nečíha v kríčkoch, aby človeka napadol. Keby ho chcel zabiť, na Slovensku máme stovky mŕtvych ročne."

Veľké medvede v Liptove sú vystrieľané

Liptáci sa s medveďmi stretávajú častejšie ako v iných kútoch krajiny. Skúsenosti ukazujú, že sa neboja priblížiť k ľudským obydliam, dokonca prišli aj na najväčšie sídlisko v Liptovskom Mikuláši.

Tomáš uznal, že výskyt medveďov je tu vyšší: „Teritoriálne medvede nad 250 kilogramov už vystrieľali poľovníci a pytliaci. Tie by si dokázali urobiť v doline potrebný poriadok. K ľuďom chodia najmä mladé samce. Naučili ich na pohodlie, každý kontajner pri lese alebo pri chate je pre nich supermarket s jedlom. Pre medvede je to jednoduchšie ako zbierať čučoriedky, huby alebo maliny."

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami. Kto obmedzuje čo?
  2. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  7. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  8. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  1. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  2. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  3. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  4. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  5. Ďalší ekologický krok BILLA
  6. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  7. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  8. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 037
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 915
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 011
  4. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 373
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 773
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 727
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 164
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 077

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  3. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  4. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  5. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  6. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  7. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  8. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 171
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 521
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 6 003
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 406
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 045
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 682
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 272
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 230
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ocenení jubilanti futbalu v Liskovej.

Bolo to veľmi milé a spontánne. Všetko mal pod palcom dlhoročný šéf tamojšieho futbalového oddielu Pavol Kubala.


Ján Svrček 11 h
Panoramatická tabuľa je podrobná.

Návštevníkov informujú o fascinujúcej prečerpávajúcej vodnej elektrárni Čierny Váh a jedinečných výhľadoch.


17 h
Domovským stánkom zostáva Liptovský Ján, opäť však zavíta aj do iných lokalít po celom Liptove

Festival Za 7 horami ponúkne počas piateho ročníka pre rodiny s deťmi na Liptove množstvo atrakcií, tvorivých dielní a vzdelávacích aktivít.


TASR 19 h
Strihanie pásky. Zľava Filip Pudiš, Igor Pudiš a Milan Kašák.

Dnes už smelo možno povedať, že futbalový štadiónik v Liptovskej Teplej má slušnú infraštruktúru. Aj vďaka novej tribúne, ktorú pred pár dňami oficiálne dali do užívania.


Ján Svrček 28. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


19 h

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


28. jún

V regióne platí výstraha tretieho stupňa.


TASR 8 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


28. jún

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Vova boy, dokonaj boj
  2. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  3. Soňa Bulbeck: Ale aj tak sú všetci iba amatéri v šklbaní...
  4. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  5. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  6. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  7. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  8. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 171
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 521
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 6 003
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 406
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 045
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 682
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 272
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 230
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu