Názov obce doteraz pripomína jej historickú príslušnosť k Liptovu, hoci oficiálne je súčasťou okresu Poprad.
Domáci si uvedomujú prednosti svojej obce. Tradične hospodária na poliach s terasovitými políčkami, udržiavajú drevenice, vykášajú zákutia. V dedine majú európsky unikát - pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme s malými dvierkami a obrastené ostrou horskou trávou.
Zariadenia pre turistov zaujmú zdrobneninami v názvoch ako Turnička, Dolinka či Krčmička. V centre dediny vypása niekoľko oviec a kôz obecný trávnik. Ľudia sa na ulici bez okolkov pozdravia cudziemu, sú milí a usmiati.
Ocenenia ako marketingová značka
Dobre fungujúca samospráva organizuje komunitné a marketingové aktivity podporujúce turizmus. Propagačné materiály predstavujú Liptovskú Tepličku ako miesto oddychu a rekreácie. V roku 2007 získali ocenenie Dedina roka 2007 a miestne družstvo titul Chotár roka.
Obecnú kroniku spisuje bývalý riaditeľ školy František Bardy. Pred pol rokom zvíťazila v súťaži Slovenská kronika 2009. Udržiavajú si aktuálnu webovú stránku. Informuje aj o tom, že v roku 2008 získala Liptovská Teplička Európsku cenu obnovy dediny so svojím projektom Schody do neba. Projekt zahŕňa päť stupňov - Krajina, Tradície, Komunita, Partnerstvá a Životaschopnosť.
Starších trápi, že mladí nechcú chodiť do školy
Rómovia bývajú na vstupe do obce. Pracovníčka obecného úradu Mária Fendeková spomína: „Toto bolo vždy ich miesto, kde žili. V 50-tych rokoch mali len dva domčeky, teraz je tam asi 50 rodinných domov, možno aj viac."
V osade Kufajka spája utisnuté domčeky len udupaná zem a panelová komunikácia, a tak mládež sedáva dole na zábradlí pri hlavnej ceste. Starších Rómov trápi, že mladí nechcú chodiť do školy do vzdialeného Popradu.
Vraj radšej raz alebo dvakrát prepadnú v Základnej škole v Tepličke, aby nemuseli ísť do učilišťa. Po povinnej školskej dochádzke zostanú doma a ich šance zamestnať sa sú minimálne.
Živitelia rodín si hľadajú prácu mimo regiónu, a preto chodia na týždňovky. Niektorí Rómovia pracujú pre obec na verejno-prospešné práce a sezónne v lese. Muži sú vraj výborní kopáči, ženy čistia verejné priestranstvá, sadia stromky a zbierajú lesné plody.
Turisti navštívia aj Kufajku
Rómske rodiny aj napriek skromným pomerom pozvú návštevníka do svojho príbytku. Hrdo hovoria o tom, ako sám starosta privedie niekedy turistu, ktorý sa chce zoznámiť s ich spôsobom života.
Ján Čonka je ochotný ešte zahrať na svadbách so svojou hudbou. S figliarskym úsmevom tvrdí: „Keď Cigán hrá na svadbe, aj manželstvo vydrží."
Pred rokmi mali angažmán v Štrbe a odtiaľ má tiež niekoľko zahraničných priateľstiev. Manželka Júlia spomína na muža, ktorý ich pozval k sebe do Nemecka. Jeho meno ani mesto, v ktorom vtedy bývali, si nepamätá. S manželom Nemca prezývajú Gut. Júlia hovorí: „Nemci prídu, navštívia nás a povedia, že sme už ich família."
Spolužitie v obci funguje dobre
Mária Fendeková pracuje s Rómami zamestnanými na verejnoprospešných službách. Vychádza s nimi dobre.
„Rómovia nám pomáhajú vykášať trávu. Robia to ako dobrovoľníci a chodia sa hlásiť, keď pripravujeme folklórne slávnosti. Motiváciou je pre nich voľná vstupenka, ktorá stojí štyri eurá na deň. Vopred sa opýtajú, či bude voľný vstup. Lákajú ich rómske kapely v programe a diskotéka v sobotu. Oni sú veľmi muzikálni a hudobne nadaní. Klobúk dolu," povedala.
Dôležité je, aby poznali kultúru
V obci sú aktívne dva súbory, detský súbor Turnička a folklórny súbor Teplička. Rómsky súbor v obci nemajú, aj keď by ho privítali.
„Chceli by sme mať v obci rómsky súbor, lebo dievčatá sú veľmi nadané," tvrdí Mária Fendeková. Privítala by, keby sa našla osobnosť, ktorá by podchytila deti od menšieho veku a viedla ich. Hudbu a tanec majú, podľa nej, v krvi.
„V sobotu mali krstiny, celá rómska kolónia žila hudbou. To ste počuli celou dedinou. Už sme vedeli, že majú oslavu," povedala.
Júlia Čonková z Kufajky si myslí to isté a uvažuje nad tým, že by sa na túto úlohu dala. Predstavuje si súbor zložený zo širšieho vekového spektra, od detí až po dospelých. Na začiatok by potrebovali priestory na nácviky. Za dôležité považuje nielen zapojenie mladých Rómov do voľnočasovej činnosti, ale aj vzdelávanie prostredníctvom tanca: „Ide o to, aby aspoň kultúru poznali."
Rómovia dostali pochvalu od komisárov súťaže
„Keď prišli komisári z európskej súťaže obnovy dediny, dostali naši Rómovia veľkú pochvalu. Komisári sa pýtali, či majú elektrický prúd. Rómovia im ukázali, že na každom dome je satelit," spomína Mária Fendeková. Čo teda prináša výsledky? „Musíme s Rómami spolupracovať, nabádame ich k poriadku, učíme ich separovať odpad. Skrátka, spoločne pracujeme na tom, aby bol vstup do dediny pekný, aby sa turistom páčil."
