RUŽOMBEROK. Spracovaním drevného popola sa začala zaoberať výskumná stanica Národného lesníckeho centra v Košiciach a má za sebou už desaťročný výskum.
„Začali sme v čase, keď využitie drevného popola nikoho príliš nezaujímalo. Môžem povedať, že sme získali náskok a už sa nám začínajú ozývať slovenskí producenti a pýtajú sa na naše skúsenosti," povedala Slávka Tóthová z košickej výskumnej stanice Národného lesníckeho centra.
Chcú pripraviť predpis na používanie popola
Producenti, ktorých využitie suroviny zaujíma, sa momentálne dozvedia len toľko, že slovenská legislatíva umožňuje využívať popol iba na experimentálne účely.
S. Tóthová verí, že poznatky a výsledky z výskumu prispejú k zmene legislatívy. „Chceli by sme pripraviť špeciálny predpis na používania drevného popola na Slovensku. Ako príklad nám môžu poslúžiť Švédi alebo Fíni, ktorí majú v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti," doplnila.
V súčasnosti pracovníci lesníckeho centra skúmajú živiny, ťažké kovy a snažia sa nastaviť nové limity pre použitie drevného popola v praxi. „Dôležité je, aby sme vedeli, ako bude chemický materiál vplývať na lesný ekosystém," vysvetlila S. Tóthová.
S. Tóthová vidí využitie popola hlavne pri oživení ťažko zalesniteľných území po lykožrútových klamitách.
Obsahuje výživné prvky pre rastliny
„Vlastnosti popola sú ideálne na kyslé lesné pôdy, ktoré v minulosti vznikli tam, kde pôsobili kyslé emisie, najmä v priemyselných oblastiach," doplnila.
Výskumy dokázali, že drevný popol obsahuje veľké množstvo výživných prvkov pre rastliny v lesoch. „Najväčší podiel v popole má vápnik a draslík, takže vplyv na pôdu je podobný ako pri klasickom vápnení," povedala S. Tóthová. Dozvedeli sme sa, že kvalita drevného popola do istej miery závisí aj od druhu a pôvodu dreva, podielu kôry či úrovne chemických úprav. Dôležitá je spaľovacia teplota a miesto záchytu popola v kotloch na spaľovanie.
Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u, keďže ide o biologicky materiál, nevidí problém, aby sa drevný popol v budúcnosti používal na zlepšovanie chemických vlastností pôdy. „Nepredpokladám však, že by sa mohol využívať v rámci územia Tatranského národného parku, pretože podľa prieskumov, ktoré robila Výskumná stanica Štátne lesy TANAP-u, k zásadnému znehodnoteniu lesnej pôdy nedošlo ani v súvislosti s kalamitou v roku 2004," dodal P. Majko.
