Tieto slová sme si prečítali na nástenke v chodbe Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši, kde sa konal už sedemnásty ročník celoštátnej súťažnej prehliadky pantomímy a pohybových divadiel PAN 2010. Napísal ich ten, kto PAN vymyslel a volajú ho jeho otcom - Miroslav Kasprzyk. Jeho slová platia do bodky, o čom sme sa presvedčili na vlastnej koži.
Takmer tristo ľudí vytvorilo na festivale úžasnú veľkú tvorivú rodinu a neopakovateľnú atmosféru. Taká býva na PAN-e každý rok. Ale tento raz bola výnimočná tým, že prvýkrát prišiel na PAN mím svetového mena Milan Sládek, ktorý v tomto roku oslavuje polstoročie svojho účinkovania na pantomimickej scéne.
PAN sa niesol aj v duchu ďalšieho výročia. Miroslav Kasprzyk oslavuje štvrťstoročie veselej samoty na javisku.
Otec a synovia na jednom javisku
V úvodnom večernom predstavení MIMshow 25 stáli pred divákmi Miro Kasprzyk a jeho dvaja synovia Tomáš a Lukáš. Vystúpili aj ostatní členovia Štúdia pantomímy Kasprzyk.
Miro zahral scénu, kde sa na chvíľu prevtelil do úlohy zubného kazu a stvárnil aj otca, ktorý sa stará o malé dieťa. Zostal s potomkom sám, musel ho prebaliť , vykúpať a natrieť olejom. Neustále sa mu vyšmykovalo a padalo. „Všetci potom hľadeli na mojich synov so súcitom," poznamenal s úsmevom Miro. Hovorí sa o ňom, že je najukecanejší mím na svete a možno aj najbradatejší.
Miloš a Lukáš Jalošovci spoločne s Tomášom Kasprzykom zahrali na PAN-e hasičov a relly, čím pripomenuli niektoré Mirove predchádzajúce zamestnania. Pantomíme sa totiž venoval popri zamestnaní. Po predstavení Miro rozkrájal a porozdával narodeninovú tortu, na ktorej bolo 25 sviečok.
Hluchonemí umelci zožali svojský potlesk
Súčasťou štvordňového festivalu, ktorý sa uskutočnil od 24. do 27. novembra, boli tvorivé dielne, súťažné vystúpenia a pozoruhodné predstavenia. Tvorivé dielne viedli skúsení slovenskí a českí lektori a záujemcovia sa v nich venovali pantomíme, pohybu, tancu aj žonglovaniu.
Jediné profesionálne divadlo pre nepočujúcich Tiché iskry z Banskej Bystrice predviedlo jedinečné predstavenie Tichý plač ľalie. Porotu a divákov zaujali aj nepočujúce deti zo súboru Diko. Keď vystúpili na javisko, obecenstvo im oduševnene tlieskalo, ale zo sály za neozval jediný zvuk. Tlieskali im totiž posunkovou rečou.
Stálu pedagogickú prácu Jozefa Riga s nepočujúcimi deťmi ocenila porota zvláštnou cenou. Michaela Danielová získala cenu za vystúpenie s názvom Topánky. Obaja umelci sú nepočujúci. Na festivale súťažili aj trojčlenné družstá O pohár primátora mesta v improvizovaní. Diváci v hľadisku napísali na papieriky témy, ktoré potom jednotlivé družstvá zahrali. Na prípravu mali tri minúty a rovnaký čas aj vystupovali. V druhom kole ho skrátili na dve a v treťom na jednu minútu.
Pohár primátora v improvizovaní vyhrali žiaci zo súboru L zo Základnej umeleckej školy v Levoči.
Majstrovi daroval kúsok seba
Zlatým klincom PAN-u bolo vystúpenie Milana Sládeka. Predviedol jednu zo svojich prvých pantomím Slnečnica aj úryvok z pantomímy Hrča (Boule), ktorá mala premiéru pred polstoročím. Pobavil biblickým príbehom o Samsonovi a Dalile, ktorý mal mierne erotický náboj a Dalila napokon odstrihla Samsonovi nielen vlasy. Keďže diváci aplaudovali a nechceli ho pustiť z pódia, pridal aj dirigenta, harfistu, huslistu a tanečníka.
M. Kasprzyk mu po vystúpení daroval originálny a osobný darček - sošku cínového šaša, ktorá sa neho nápadne podobá nielen tvárou a kostýmom, ale aj lýtkami. Vyrobil ju Andrej Kendrala, ktorý odlieva cínových vojačikov. Majstrovi Sládkovi daroval aj tričko s logom festivalu, na ktorom bole srdce na dlani. Lebo pantomíma, ako povedal M. Kasprzyk, je srdce na dlani.
Ďalší darček mu venoval akademický maliar Jaroslav Uhel, prodekan na Univerzite Mateja Bela. Práve vďaka nemu sa uskutočnil prvý ročník PAN-u. „Bol vtedy riaditeľom Okresného osvetového strediska a keď som za ním prišiel, že chcem robiť festival a potrebujem miesto, povedal - dobre. Dovtedy som márne chodil od dverí k dverám," prezradil M. Kasprzyk. J. Uhel daroval majstrovi Sládkovi obraz, ktorý namaľovala jedna z jeho študentiek.
M. Sládek bol prekvapený a dojatý nielen z darčekov, ale hlavne z atmosféry PAN-u. „Videl som tu veľmi šikovných a talentovaných mladých ľudí a zažil som obrovskú radosť. Bol to pre mňa naozaj sviatok a nádherný zážitok. Chcel by som zagratulovať Mirovi Kasprzykovi, že vymyslel tento festival, ktorý o rok už bude dospelý a dokázal pre pantomímu nadchnúť toľkých ľudí. Vďaka nemu a vám, ktorých som tu stretol, verím v budúcnosť tohto umenia."
Mastný chlieb s cibuľou, nabudúce možno Polívka
Dievčatá z popradského súboru Trma Vrma sme zastihli pri nástenke. Písali na ňu svoje postrehy, odkazy a želania. Nielen ony, ale aj ďalší účastníci festivalu si želali, aby PAN trval mesiac alebo aspoň týždeň a aby na osemnásty ročník prišiel aj známy komik Bolek Polívka.
Na záver si všetci vychutnali ohňovú šou a tradičný chlieb s masťou a s cibuľou.
Silná generácia mímov sa už nemusí objaviť
Všetky ocenenia zozbierali herci, ktorí do Liptovského Mikuláša pricestovali. Doma nezostala ani jedna cena. Štúdio pantomímy Kasprzyk sa prepracovalo cez pravidelnú žatvu úspechov na festivale k jeho organizácii a na sedemnástom ročníku už nesúťažilo.
„Členovia Štúdia sú už zamestnaní, dospelí alebo chodia do školy mimo mesta. Už nemajú toľko voľného času, aby sme vytvorili dielo, ktoré ukážeme ľuďom.
Je otázne, či sa takáto silná generácia šikovných mímov ešte objaví. Pri organizovaní PAN-u však nezištne a obetavo pomáhali, dodal," dodal M. Kasprzyk.
