Aby sa z nemých svedkov stali hovoriaci, stačí oprášiť príslovie: Aj steny by vedeli rozprávať. A z obyčajného je pozoruhodnosť. Pre súčasníkov, aj pre históriu.
Každé sídlo sa mení postupne a historická pamäť zaniká priamo úmerne s pamätníkmi. Veď to poznáte, kto kedy zomrel, kde býval, kde pracoval. A odrazu už nikto nevie, kadiaľ pretekala Garbiarka, Vrbičianka. Kde stáli Stodolových, Lackovie či Žuffove fabriky.
Kto si už dnes pamätá, v ktorej budove pred viac ako polstoročím sídlila v centre Liptova Tatra banka? V súčasnosti patrí budova na Námestí osloboditeľov určite k tým zaujímavejším objektom historického jadra mesta.
Oáza pre ľudí so zmyslom pre literatúru a umenie
Budova patrí obchodnej organizácii zo Žiliny. Po bývalých predajniach v nej zostali pozoruhodné priestory, ktoré možno porovnávať so súčasnými interiérmi bankových prevádzok. Na počudovanie v nej žiaden peňažný ústav nie je a zatiaľ ani nebude. Ani čínsky obchod.
Práve v budove, z ktorej dýcha historická atmosféra, vznikla akási originálna oáza pre ľudí, ktorí radi čítajú staré knihy. V antikvariáte nájdu zaujímavé tituly aj najnáročnejší fajnšmekri, dokonca aj viac ako sto rokov starú bibliu. V knižnom centre sa zasa môžu pripravovať na vyučovanie študenti a popri štúdiu sa osviežiť čajom.
Antikvariát v súčasnosti doplnili asi stovkou koláží, malieb na sklo a niekoľkými olejomaľbami Štefana Packu.
Vernisáž výstavy obrazov Štefana Packu s názvom Život je koláž - koláž je život bude v antikvariáte vo štvrtok 9. decembra o 16. hodine.
Prijali ho do neoficiálneho klubu tvorcov koláží
Štefana Packu, donedávna ešte aktívneho hoteliera, preslávila najmä knižka receptov Erotická kuchárka, ale iné publikácie.
Š. Packa je už tiež známym kolážistom. „Som hrdý na to, že ma nakoniec do neoficiálneho klubu tvorcov koláží prijali také osobnosti ako Tibor Bártfay, Albert Marenčin, Emil Semanco a iní. Koláže majú zvláštne miesto v tvorbe výtvarníkov. Diela vytvárajú atmosféru doma aj vo verejnosti prístupnom priestore. Podľa mňa, ak sa radíme pri kúpe rôznych vecí, prečo sa neporadiť s odborníkom na výtvarné umenie. Navyše, koláže sú cenovo prístupnejšie ako iné druhy umenia, drahý originál nemusí byť ešte zárukou spokojnosti," vysvetľuje Š. Packa.
Š. Packa vystavoval v rôznych kútoch Slovenska: vo Vlčkovciach, Trnave, Dudinciach, Starom Smokovci, Demänovskej Doline, Oščadnici, Zvolene, Liptovskom Mikuláši aj Liptovskom Hrádku. Packove koláže vlastnia ctitelia a zberatelia umenia na Slovensku, ale aj v Káhire, Moskve a Krakove.
V autorovi koláží sa snúbi dravý tvorivý duch so širokou škálou jeho záujmov a skúseností. To je predpoklad k tvorbe koláží, v ktorých sa odrážajú jeho pocity, názory a vnútorný svet.
Koláž robí kolážou systematická práca
Koláž je výtvarná technika, ktorú zhotovíme lepením kúskov papiera alebo textilu. Materiál sa vystrihuje, prípadne trhá. Často ide o kombináciu figurálneho s dekoratívnym dielom.
To si vyžaduje systematickú prácu, značné nároky na sčítanosť autora, ktorý niekedy ako keby citoval iných a v spoločnej atmosfére dotváral kresbou či maľbou svojskú umeleckú výpoveď.
„Niekedy závidím fotografovi alebo maliarovi, ktorý tvorí bez časovo náročnejších príprav. Kolážista sa nechá inšpirovať informáciami z celého sveta, ktoré uverejňujú v najrozmanitejších technických možnostiach. To je tá fantastická práca, a čo by som nepriznal, nároky na schopnosť vyhľadávať a preskúmané transformovať do vlastného výtvarného názoru," dodal Š. Packa
