BRUSEL, RUŽOMBEROK. Základ vystavenej kolekcie tvoria fotografie Ivana Kenéza a Igora Čombora.V jednom z jedenástich najvýznamnejších kultúrnych stredísk metropoly Belgicka v Centre culturel de Ganshoren La Villa dopĺňa fotografiami výstavu aj predseda Zväzu slovenských fotografov Ľubomír Schmida. Spolu s nimi sa prezentovala niekoľkými akvarelmi aj ružomberská rodáčka Alica Hurová.
Výstavu otvoril jeden z predstaviteľov umeleckej inštitúcie Georges Scheray.
Na vernisáži boli českí a slovenskí diplomati, medzi nimi aj konzul z našej ambasády v Bruseli Pavol Popjak. V kultúrnom programe zaujala ľudová hudba z rázovitej Strážnice.
Výstava prispela k propagácii našej krajiny, pretože väčšina predovšetkým Kenézových a Čomborových fotografií i fotografických cyklov ilustrovala čaro a nevšedné pohľady na prírodné scenérie aj detaily zo Slovenska.
Čarovný svet Tatier
Ivan Kenéz s Igorom Čomborom tvoria nerozlučnú tvorivú dvojicu najmä vo fotografovaní prírody a horskej krajiny. Je logické, že v tomto tvorivom úsilí je dominantný Liptov a Tatry.
Po mnohých rokoch sa v roku 2001 odhodlali vystaviť zo svojej tvorivej dielne kolekciu pozoruhodných fotografií. V tom roku vyšla ich prvá spoločná fotografická publikácia Čarovný svet Tatier.
Svet Himalájí
Svet zaznamenali v tom čase ešte klasickou fotografickou technikou na klasický farebný film. Rovnako aj svet slovenskej krajiny, ba priamo jej srdce, najmenšie horstvo našej planéty - svet Tatier.
Neskôr sa odvážili na expedíciu do najvyššieho horstva Zeme. O tom podali svedectvo v ďalšej knižnej publikácii s autentickými, najmä reportážnymi, fotografiami s názvom Svet Himalájí. Tretím spoluautorom fotografií bol Anton Hrubjak.
Slovensko, čarovná krajina
Zatiaľ posledná kniha Slovensko - čarovná krajina tiež potvrdila, že v plenéri sa cítia silní, pričom zďaleka nepovedali ešte záverečné slovo. Práve naopak.
Zdá sa, akoby výstava v Bruseli opäť oživila myšlienky na prípravu vydania novej reprezentačnej knihy. Pokračujú v objavovaní čarovnej prírody. Je to nekonečný príbeh ako pre iných autorov, aj pre nich.
I. Kenéza s I. Čomborom spája okrem fotografií z Tatier a Liptova i mesto Ružomberok. Dozaista hlavné mesto slovenskej fotografie.
Počiatky Kenézovej tvorby siahajú až do šesťdesiatych rokov, keď získaval aj v ružomberskom fotoklube nielen prvé skúsenosti vo fotografovaní, predovšetkým krajiny rodného Liptova, ale aj prvé ocenenia v domácich, československých a medzinárodných súťažiach.
V krajine hľadá napätie
Nie je typickým predstaviteľom dokumentaristu, hoci základný pohľad na krajinu v prvom pláne si vyžaduje exteriér s určitými danosťami. Tie musia ovplyvňovať subjektívny pocit fotografistu. Ale často zostáva k niektorým veciam chladným. Záleží na nálade v okamihu myšlienky na expozíciu obrazu.
Kenéz vyhľadáva v krajine napätie. Rád hľadá v zdanlivo všednej realite epický príbeh. A takéto odhaľovanie príbehov krajiny, lebo každá ich má za priehrštie, spája Kenézovu s Čomborovou prácou v teréne. Nakoniec, nie raz sú pri tom spolu. Akurát zápasia s technickými možnosťami fotografickej kamery.
Obaja vystavujúci fotografi, Kenéz a Čombor, navyše vkladajú do fotografie vlastnú životnú skúsenosť. Dôverne poznajú mnohé miesta v každom ročnom období. A tak nejde len o obyčajnú reportáž, ale často o určitý stupeň štylizácie. A to ich spája.
Fotografovanie ako relax
Fotografovanie v plenéri horskej krajiny charakterizuje tvorbu I. Čombora. Oproti Kenézovi je v nej viac detailov. Pritom sa rád potrápi a zahrá so svetlom. Vykresľovanie pod povrchom, skúmanie a objavovanie skrytých odkazov v predlohách.
Takisto má dlhoročné skúsenosti, pretože Čombor sa fotografovaniu venuje už viac než štvrťstoročie. Je to obdivuhodné, ale aj pochopiteľné. Veď fotografovať v jeho prípade znamená istý druh relaxu popri náročnom povolaní vojenského lekára a špecialistu v odbore neurológia.
Prvé zábery naexponoval už počas štúdií. Neskôr, keď začal pôsobiť ako lekár v Liptove, rozvíjal svoj talent a remeselnú zručnosť dokumentaristu v mimoriadne fotogenickom prostredí severu našej krajiny. Prvé krajinárske fotografie publikoval v časopise Krásy Slovenska už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Napokon treba povedať, že ani jeden z autorov sa neprezentuje verejnosti pričasto, aspoň nie tak často, aby výsledky ich tvorivého úsilia zovšedneli. Práve naopak. Bruselskej výstave predchádzali prezentácie v Prahe, Bratislave a Amsterdame.
Kolekcia v Belgicku potvrdzuje, že ak ktosi pokladá tatranskú krajinu a jej prírodu za priveľmi fotografovanú, pre Kenéza s Čomborom sú to stále nové tvorivé výzvy. Lebo vysokohorská krajina má svoje dimenzie, ale pre nich dvoch nie je až taká vzdialená, iba ak zdanlivo, tesne pred exponovaním.
