RUŽOMBEROK. „Pred chvíľkou som skončil domáci tréning, potrebujem ešte upraviť váhu. V sobotu ma v Nitre čaká medzištátne stretnutie v boxe Slovensko - Česko a v piatok sa uskutoční váženie." Takto nás uplynlú stredu vítal vo svojom byte ružomberský rodák Filip Barák, keď zbadal, že náš pohľad zamieril na pästiarske vrece, ktoré visí v chodbe.
„Hoci zatiaľ svoj najlepší výsledok som dosiahol v súťaži kicboxerov, ja som v prvom rade klasický pästiar a s týmto odvetvím aj spájam svoju športovú budúcnosť," zdôraznil 23-ročný chlapec.
Začnime ale majstrovstvami Európy v známom gréckom letovisku Loutraki. Aká bola vaša cesta k striebru v kategórii do 57 kilogramov?
- Vo full kontakte som najprv zdolal Turka Sefa Yetisa, v semifinále Taliana Roberta Pizzagalliho a vo finále ma porazil Rus Alexander Šamraj. Nebol to však až taký márny boj, prvé kolo vyznelo 2:1 pre mňa. Potom už ale iniciatívu prevzal súper. Rus bol veľmi vysoký, bol problém sa k nemu dostať.
Vieme, že tento úspech si najviac ceníte. Prečo? Veď je známe, že pred dvoma rokmi ste sa stali dokonca majstrom sveta v kickboxe.
- To však bolo v rámci federácie ISKA. Tá zďaleka nemá taký kredit ako WAKO. Konkurencia je neporovnateľná.
Čím ďalším sa môžete za tento rok popýšiť?
- Skončil som druhý na majstrovstvách Slovenska v boxe v kategórii do 56 kilogramov, keď titul získal jeden z našich najlepších boxerov Martin Parlagi z Vranova nad Topľou. Len mimochodom, v tohtoročnej extralige som sa s ním dvakrát stretol a vždy som ho porazil.
Za koho štartujete v extralige?
- V slovenskej je to Dubnica a v českej Boxing klub Ostrava. Mám české i slovenské občianstvo. Keďže môj otec pochádza z Čiech, využil som to na získanie druhého občianstva. Inak by som v Čechách nemohol boxovať.
Ako ste sa dostali k boxu a kickboxu? Čím vás tieto, možno povedať bojové športy, priťahujú?
- Začínal som s džudom v Martine, kde bol aj boxerský klub. Keď som mal pätnásť, vymenil som žinenku za ring. O rok neskôr som sa dal aj na kickbox. Z Martina moje kroky smerovali do Dubnice. Chodieval som tam na týždňovky, bolo to ale trošku od ruky. Už tri roky trénujem v Liptovskom Mikuláši, v Magicu, u trénerov Petra a Martina Navrátilovcov. A prečo práve tento šport? Sám neviem, jednoducho, baví ma.
Vaše želanie do roku 2011?
- V budúcom roku by som chcel štartovať na majstrovstvách sveta v boxe a v kickboxe. Mojím veľkým snom je prebojovať sa na Olympijské hry 2012 v Londýne. Práve svetový šampionát v boxe bude aj kvalifikáciou na olympiádu.
