V osade Dolinka pri Važeckej jaskyni žije v 33 chalúpkach 170 obyvateľov. Väčšina domčekov je postavených z dreva, časť z kameňa alebo z recyklovaných tehál. Nezakryté strechy odhaľujú tenké stropy z dosák, medzi ktorými je sklená vata. Zateplenie žiadne, vstupné dvere z tenkej preglejky.
Školenie o gazdovaní
V správach denne informujú médiá, ako vláda škrtí výdavky a hľadá opatrenia, ktoré majú zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu.
Aj obyčajná rodina podlieha podobným pravidlám finančného hospodárenia, ako štát. Musí mať vyrovnaný rozpočet, inak sa zadlžuje. V snahe pomôcť chudobným rodinám diskutovala Anna Rajská z Nadácie Integra s obyvateľmi Dolinky o gazdovaní s peniazmi.
S matkami štyroch až šiestich detí hľadala spôsoby, ako nebyť s rodinným rozpočtom v debete. „Cieľom je smerovať k tomu, aby sa rodina vyhla pôžičkám," povedala.
Strašiak satelit
Rómovia z Dolinky žijú v takej biede, že o nich nezakopnú ani nebankové inštitúcie. Pôžičky z rôznych nebankových inštitúcií si neberú, to je doménou strednej vrstvy, ktorá býva v murovaných domoch.
V Dolinke si nový nábytok nekupujú, stačí im starý, darovaný od niekoho z dediny. Potešením je televízor, ktorého sa nechcú vzdať. Hovoria, že pre deti, aby mohli pozerať rozprávky.
Rodiny žijú z minimálnych príjmov, a tak aj ich výdavky odrážajú tento nie zdravý stav. Ako prvú zaplatia elektrinu. „A školu, lebo do školy deti musia chodiť. Aj dlžoby, to sa musí platiť. Lebo môžete ísť aj do súdu pre satelit," povedali počas diskusie pri hľadaní priorít pri výdavkoch.
Valéria sa priznala: „Mala som paušál, až kým neprišiel exekútor." Ďalšia matka dodala: „Kartu si dobijem len vtedy, keď sú deti v nemocnici." Šesťčlenná rodina má v Dolinke príjem menší ako 300 eur mesačne zložený zo sociálnych dávok, z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Ak sa im pošťastí získať aktivačný príspevok za prácu pre obec, majú ďalších 63 eur k tomu.
Cigarety, káva a oslavy
Ženy sa priznali, že sa odreagujú pri rannej káve a cigaretách. „Keby som nemala cigarety, asi sa zbláznim", nedala si siahnuť na svoj výdavok jedna z matiek. Emília, ktorá vraj nefajčí, vidí únik peňazí aj v tom, že koruna prešla na euro. Podľa nej nie je to isté, či narába s 9-tisíc korunami alebo s 300 eurami. Ako príklad uviedla práve nákup cigariet: „Ja by som 60 korún za cigarety nedala, ale dve eurá áno."
Niektorí muži podliehajú aj zlodejom peňazí, automatom. Matky sa zhodli aj na tom, že rezervy na šetrenie by mohli byť aj v častých oslavách, na ktoré sú v Dolinke zvyknutí. Tiež idú do peňazí. Ale na svoju obranu dodávajú: „Keby sme v Dolinke nemali oslavy, tak by sme nemali ani život."
Vážnym problémom komunity je aj zdravie. Ťažko si ho udržať v takých podmienkach. V zime je v chalúpkach podobná klíma ako vonku, hygiena skoro žiadna, voda pre väčšinu osadníkov iba v studni a potoku.
Angelika, ktorej v sedemnástich zomrelo prvé dieťa, konštatuje: „Ja nefajčím, nepijem a aj druhé dieťa mám choré na srdiečko."
Terénna pracovníčka Danka, ktorá je denne v osade a pozná tam každú rodinu, Angelike jemne pripomenie, že je pasívnou fajčiarkou, keďže býva v zadymenom prostredí, čo je tiež škodlivé zdraviu.
Terénna sociálna práca
V kancelárii, ktorú obec v roku 2010 vyčlenila pre sociálnu prácu, majú zázemie terénny sociálny pracovník Richard Koky a jeho asistentka Dana Šeďová. Do Dolinky chodia denne a pomáhajú domácim s ich problémami.
Vysvetľujú Rómom zložité formulácie na dokumentoch, ktoré prišli od úradov či lekárov poštou. Debatujú o faktúrach, zdravotných pomôckach, dochádzke do školy, finančných nárokoch a termínoch, ktoré majú dodržať oni či niekto iný voči nim.
Jeden z kľúčových problémov je nedostupnosť vody v domoch. Zavedenie vodovodov je pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy problematické, až nemožné.
Obyvatelia Dolinky logicky nemôžu získať ani ďalšie nutné povolenia od úradov, dotáciu na stavbu domčeka, ani úver od banky. Situácia je ako zamotané klbko problémov. Jeden problém prekrýva ďalší a ďalší až sa všetko javí ako úplne bezvýchodiskové.
Richard Koky hovorí, že si už Dolinku citovo adoptoval. Nevie si predstaviť, že by sa dobre rozbehnutá terénna sociálna práca v obci skončila. Ako prvé je, podľa neho, potrebné nájsť spôsob ako vysporiadať pozemky a nájsť pre občanov Važca žijúcich v biednej Dolinke prácu.
Ako hodnotí terénnu sociálnu prácu v obci starosta Rastislav Profant? „U nás je to úžasné. Mali sme šťastie, že máme dvoch ľudí, ktorí stopercentne pochopili, ako to má byť a ako by sa to malo robiť. Na ich práci vidno pokroky, a to hovorím nielen ja, chvália ich aj na okrese. Som s nimi spokojný."
