Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Slovenčina je pre nich cenné dedičstvo, ktoré stále žijú a ctia

Žijú v Rumunsku viac ako dve storočia. Hovoria po slovensky napriek tomu, že sú stovky kilometrov vzdialení a aktívne udržiavajú tradície svojich predkov. Hovoria, že majú dve vlasti, Rumunsko a Slovensko.

Folklórny súbor Salašan je jednou zo zložiek nadlackého kultúrneho života, ktorá uchováva tradície.Folklórny súbor Salašan je jednou zo zložiek nadlackého kultúrneho života, ktorá uchováva tradície. (Zdroj: (BVK))

Žijú v Rumunsku viac ako dve storočia. Hovoria po slovensky napriek tomu, že sú stovky kilometrov vzdialení a aktívne udržiavajú tradície svojich predkov. Hovoria, že majú dve vlasti, Rumunsko a Slovensko.

Slováci patria v Rumunsku medzi menšiny, no v kultúrnom živote a zachovávaní tradícii sú veľmi aktívni. Podľa posledného sčítania žije na území Rumunska viac ako 17-tisíc Slovákov.

Najväčším mestom so slovenským obyvateľstvom je Nadlak na rumunsko-maďarských hraniciach. Slováci tvoria viac ako polovicu miestneho obyvateľstva. Väčšina z nich sú evanjelici a do Nadlaku prišli v roku 1803. Odvtedy bolo mesto centrom národného a kultúrneho života. Do konca 19. storočia postavili deväť cirkevných škôl, z ktorých väčšina slúži až dodnes.

Priezviská sú stopou na slovenských príbuzných

Osídľovanie územia dnešného Rumunska Slovákmi začalo na začiatku 18. a pokračovalo ešte v 19. storočí. Slovensko a Slováci boli jedným z mnohých národov národnostne pestrého Rakúsko-Uhorska. Po odchode tureckej armády ostala Dolná zem opustená. Chudobným roľníkom sľúbili zemepáni pôdu, ktorú dostali do vlastníctva po odstránení lesných porastov a vysušení močiarov. Prichádzali na nové územie, od ktorého si sľubovali lepšie životné, hospodárske, spoločenské, ale aj náboženské a národné podmienky.

Najviac Slovákov odišlo do Rumunska z horných stolíc, a to z Gemerskej, Novohradskej, Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej. Pôvod a korene rumunských Slovákov možno ľahko odhaliť podľa priezviska. Ešte stále sa zachovali mená ako Bodický, Dovaľ, Teplanský, Dovalovský, Lipták, Teplý, Bukovinský alebo Purubský. Rozšírené sú aj priezviská Kubínsky, Oravec, Oravčík, Jesenský, Chlebnický, Vrbovský či Rozkoš.

Rumuni obdivujú ich lásku k vlasti

Manželia Zuzana Liptáková a Ondrej Kelo nedávno oslávili zlatú svadbu. Vychovali dve deti a majú tri vnúčatá, ktoré trávia leto v táboroch na Slovensku. Pôvod Zuzaninej rodiny siaha do Liptovského Mikuláša, no príbuzných v Liptove už nepozná.

Doma, v rumunskom Nadlaku, znie iba slovenčina. Hovoria, že obľúbené slovo nemajú, pretože slovenský jazyk im krásne zvučí. „Rumunsko vnímame ako krajinu, ktorá nás prijala, dala a stále dáva právo rozprávať, vyučovať a spievať v našom krásnom materinskom jazyku," zhodli sa manželia.

Pri porovnávaní pováh dvoch národov ani na chvíľu neváhali: „Rumuni sú temperamentnejší a všeobecne majú iný pohľad na život."

Na úradoch vo väčších mestách hovoria po rumunsky. V Nadlaku tvoria približne 90 percent úradníkov Slováci a tak doma, medzi svojimi, znie iba slovenčina. Nikdy nemali problémy s domácimi pre svoj pôvod, ba práve naopak, mnohí obdivujú ich úprimnú hrdosť a národnostné cítenie. Hodnotiť vzťah pôvodných Slovákov a krajanov k vlasti si netrúfajú, je to podľa nich príliš komplikované.

Vážia si, že môžu hovoriť po slovensky

Rumunská slovenčina je trocha odlišná. Akoby ju zakonzervoval čas, zachovala si svoju formu spred dvesto rokov. Keď rumunskí Slováci prepnú z nárečia na spisovnú formu jazyka, nie je problém im porozumieť.

Aj keď žijú v cudzej krajine, sú hrdí Slováci. Zachovávajú slovenčinu ako cenný poklad, ktorí im zanechali predkovia. Sledujú slovenskú televíziu, počúvajú slovenský rozhlas, čítajú slovenské knihy, dokonca i do kostola chodia na slovenské služby Božie.

Zložitá situácia so zamestnanosťou trápi celé Rumunsko, problémy s hľadaním práce a uplatnenia sa nevyhýbajú ani našim krajanom. Veľa mladých odchádza skúšať šťastie na Slovensko, no viac je tých, ktorí sú nútení svoj pôvod odsunúť na druhú koľaj.

„Naši mladí sa sťahujú do iných častí Rumunska, kde sa nerozpráva po slovensky. Idú študovať, hľadajú prácu, takže sa materinská reč pomaly vytráca. Záleží ale od každého z nás, či chce slovenčinu zachovať, alebo nie," priznali Kelovci a zároveň doplnili, že za aktívne udržiavanie pôvodných zvykov si získali uznanie aj od domácich obyvateľov.

V Rumunsku dnes existuje 36 slovenských škôl, žiaci sa učia všetky predmety po slovensky okrem rumunského jazyka a rumunskej literatúry. V Nadlaku funguje Školské stredisko J. G. Tajovského, ktoré navštevujú krajania zo širokého okolia.

V hlavnej budove tohto školského strediska bolo pred 65 rokmi založené československé štátne gymnázium, kde bola odchovaná celá slovenská inteligencia, ktorá pôsobí v súčasnosti v Rumunsku. Je to budova postavená nadlackými Slovákmi. Zriadili v nej aj sieň na divadelné predstavenia. V tých časoch patrila medzi najmodernejšie v Európe.

Chýbajú im tradičné slovenské kroje

Kým im ešte dovoľovalo zdravie, Kelovci často chodili na Slovensko. Majú tu rodinu, veľa priateľov a známych.

Po mnohých rokoch nadviazali Nadlačania úzke vzťahy aj s obcou Východná, kde objavili svojich vzdialených príbuzných.

Mladšia generácia krajanov rovnako zdieľa lásku ku svojim koreňom, najmenej jedenkrát do roka navštívia Slovensko, do Liptova a na Oravu chodia lyžovať, užívať si atmosféru folklórnych festivalov, spoznávajú prírodu a kultúru na vlastnej koži. Chodia sem s radosťou, Slováci sú, podľa nich, veľmi dobrosrdeční a prívetiví.

„V prvom rade sa nám veľmi páčia ľudia, obyčaje a kroje. Je nám ale veľmi ľúto, že slovenské kroje, ktoré milujeme, sa zo života vytrácajú," povedali manželia, ktorí celý život udržiavajú v Rumunsku slovenskú kultúru. Sami pôsobili dlhé roky v nadlackom ochotníckom divadle.

Veľké sviatky trávia tak isto ako Slováci doma. V predvečer Vianoc idú do kostola na štedrovečerné služby Božie, potom chodia spoločne spievať koledy. Na Luciu nesmie prísť do žiadneho domu na návštevu žena a malé deti chodia oceľovať. I tieto tradície sa ale postupne, ako aj na Slovensku, z domácností vytrácajú.

Nadlačania, vrátane rumunského obyvateľstva, poznajú zvyk veľkonočnej oblievačky, ktorú sem priniesli Slováci. Zabíjačky sú veľkou udalosťou pre rodiny, ich tradičnou súčasťou je výroba typických nadlackých klobás. Kelovci ale dodali so smútkom: „Žiaľ, veľa obyčajov, ktoré si pamätáme ešte z našej mladosti, sa dnes už nedodržiava."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 691
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 608
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 910
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 243
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 183
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 593
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 884
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 701
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 595
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 634
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V meste plánujú cez víkend otvoriť 15 odberných miest.

1 h
Zľava Simona Koreňová, Martina Tarageľová

Aj keď rok 2020 bol ochudobnený o mnohé športové podujatia, šachisti stihli počas zmiernenia opatrení zorganizovať viaceré šachové turnaje. Liptovská šachová škola bilancuje rok.

6 h
Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

14 h
Ivan Krajčírik v zelenom

Brankára Macíka nahradil v MFK Ružomberok Krajčírik.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

11 h

Muža našli už bez známok života.

18 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?