Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Slovenčina je pre nich cenné dedičstvo, ktoré stále žijú a ctia

Žijú v Rumunsku viac ako dve storočia. Hovoria po slovensky napriek tomu, že sú stovky kilometrov vzdialení a aktívne udržiavajú tradície svojich predkov. Hovoria, že majú dve vlasti, Rumunsko a Slovensko.

Folklórny súbor Salašan je jednou zo zložiek nadlackého kultúrneho života, ktorá uchováva tradície.Folklórny súbor Salašan je jednou zo zložiek nadlackého kultúrneho života, ktorá uchováva tradície. (Zdroj: (BVK))

Žijú v Rumunsku viac ako dve storočia. Hovoria po slovensky napriek tomu, že sú stovky kilometrov vzdialení a aktívne udržiavajú tradície svojich predkov. Hovoria, že majú dve vlasti, Rumunsko a Slovensko.

Slováci patria v Rumunsku medzi menšiny, no v kultúrnom živote a zachovávaní tradícii sú veľmi aktívni. Podľa posledného sčítania žije na území Rumunska viac ako 17-tisíc Slovákov.

Najväčším mestom so slovenským obyvateľstvom je Nadlak na rumunsko-maďarských hraniciach. Slováci tvoria viac ako polovicu miestneho obyvateľstva. Väčšina z nich sú evanjelici a do Nadlaku prišli v roku 1803. Odvtedy bolo mesto centrom národného a kultúrneho života. Do konca 19. storočia postavili deväť cirkevných škôl, z ktorých väčšina slúži až dodnes.

Priezviská sú stopou na slovenských príbuzných

Osídľovanie územia dnešného Rumunska Slovákmi začalo na začiatku 18. a pokračovalo ešte v 19. storočí. Slovensko a Slováci boli jedným z mnohých národov národnostne pestrého Rakúsko-Uhorska. Po odchode tureckej armády ostala Dolná zem opustená. Chudobným roľníkom sľúbili zemepáni pôdu, ktorú dostali do vlastníctva po odstránení lesných porastov a vysušení močiarov. Prichádzali na nové územie, od ktorého si sľubovali lepšie životné, hospodárske, spoločenské, ale aj náboženské a národné podmienky.

Najviac Slovákov odišlo do Rumunska z horných stolíc, a to z Gemerskej, Novohradskej, Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej. Pôvod a korene rumunských Slovákov možno ľahko odhaliť podľa priezviska. Ešte stále sa zachovali mená ako Bodický, Dovaľ, Teplanský, Dovalovský, Lipták, Teplý, Bukovinský alebo Purubský. Rozšírené sú aj priezviská Kubínsky, Oravec, Oravčík, Jesenský, Chlebnický, Vrbovský či Rozkoš.

Rumuni obdivujú ich lásku k vlasti

Manželia Zuzana Liptáková a Ondrej Kelo nedávno oslávili zlatú svadbu. Vychovali dve deti a majú tri vnúčatá, ktoré trávia leto v táboroch na Slovensku. Pôvod Zuzaninej rodiny siaha do Liptovského Mikuláša, no príbuzných v Liptove už nepozná.

Doma, v rumunskom Nadlaku, znie iba slovenčina. Hovoria, že obľúbené slovo nemajú, pretože slovenský jazyk im krásne zvučí. „Rumunsko vnímame ako krajinu, ktorá nás prijala, dala a stále dáva právo rozprávať, vyučovať a spievať v našom krásnom materinskom jazyku," zhodli sa manželia.

Pri porovnávaní pováh dvoch národov ani na chvíľu neváhali: „Rumuni sú temperamentnejší a všeobecne majú iný pohľad na život."

Na úradoch vo väčších mestách hovoria po rumunsky. V Nadlaku tvoria približne 90 percent úradníkov Slováci a tak doma, medzi svojimi, znie iba slovenčina. Nikdy nemali problémy s domácimi pre svoj pôvod, ba práve naopak, mnohí obdivujú ich úprimnú hrdosť a národnostné cítenie. Hodnotiť vzťah pôvodných Slovákov a krajanov k vlasti si netrúfajú, je to podľa nich príliš komplikované.

Vážia si, že môžu hovoriť po slovensky

Rumunská slovenčina je trocha odlišná. Akoby ju zakonzervoval čas, zachovala si svoju formu spred dvesto rokov. Keď rumunskí Slováci prepnú z nárečia na spisovnú formu jazyka, nie je problém im porozumieť.

Aj keď žijú v cudzej krajine, sú hrdí Slováci. Zachovávajú slovenčinu ako cenný poklad, ktorí im zanechali predkovia. Sledujú slovenskú televíziu, počúvajú slovenský rozhlas, čítajú slovenské knihy, dokonca i do kostola chodia na slovenské služby Božie.

Zložitá situácia so zamestnanosťou trápi celé Rumunsko, problémy s hľadaním práce a uplatnenia sa nevyhýbajú ani našim krajanom. Veľa mladých odchádza skúšať šťastie na Slovensko, no viac je tých, ktorí sú nútení svoj pôvod odsunúť na druhú koľaj.

„Naši mladí sa sťahujú do iných častí Rumunska, kde sa nerozpráva po slovensky. Idú študovať, hľadajú prácu, takže sa materinská reč pomaly vytráca. Záleží ale od každého z nás, či chce slovenčinu zachovať, alebo nie," priznali Kelovci a zároveň doplnili, že za aktívne udržiavanie pôvodných zvykov si získali uznanie aj od domácich obyvateľov.

V Rumunsku dnes existuje 36 slovenských škôl, žiaci sa učia všetky predmety po slovensky okrem rumunského jazyka a rumunskej literatúry. V Nadlaku funguje Školské stredisko J. G. Tajovského, ktoré navštevujú krajania zo širokého okolia.

V hlavnej budove tohto školského strediska bolo pred 65 rokmi založené československé štátne gymnázium, kde bola odchovaná celá slovenská inteligencia, ktorá pôsobí v súčasnosti v Rumunsku. Je to budova postavená nadlackými Slovákmi. Zriadili v nej aj sieň na divadelné predstavenia. V tých časoch patrila medzi najmodernejšie v Európe.

Chýbajú im tradičné slovenské kroje

Kým im ešte dovoľovalo zdravie, Kelovci často chodili na Slovensko. Majú tu rodinu, veľa priateľov a známych.

Po mnohých rokoch nadviazali Nadlačania úzke vzťahy aj s obcou Východná, kde objavili svojich vzdialených príbuzných.

Mladšia generácia krajanov rovnako zdieľa lásku ku svojim koreňom, najmenej jedenkrát do roka navštívia Slovensko, do Liptova a na Oravu chodia lyžovať, užívať si atmosféru folklórnych festivalov, spoznávajú prírodu a kultúru na vlastnej koži. Chodia sem s radosťou, Slováci sú, podľa nich, veľmi dobrosrdeční a prívetiví.

„V prvom rade sa nám veľmi páčia ľudia, obyčaje a kroje. Je nám ale veľmi ľúto, že slovenské kroje, ktoré milujeme, sa zo života vytrácajú," povedali manželia, ktorí celý život udržiavajú v Rumunsku slovenskú kultúru. Sami pôsobili dlhé roky v nadlackom ochotníckom divadle.

Veľké sviatky trávia tak isto ako Slováci doma. V predvečer Vianoc idú do kostola na štedrovečerné služby Božie, potom chodia spoločne spievať koledy. Na Luciu nesmie prísť do žiadneho domu na návštevu žena a malé deti chodia oceľovať. I tieto tradície sa ale postupne, ako aj na Slovensku, z domácností vytrácajú.

Nadlačania, vrátane rumunského obyvateľstva, poznajú zvyk veľkonočnej oblievačky, ktorú sem priniesli Slováci. Zabíjačky sú veľkou udalosťou pre rodiny, ich tradičnou súčasťou je výroba typických nadlackých klobás. Kelovci ale dodali so smútkom: „Žiaľ, veľa obyčajov, ktoré si pamätáme ešte z našej mladosti, sa dnes už nedodržiava."

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  6. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  7. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 202
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 353
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 342
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 952
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 749
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 149
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 797
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 190

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  2. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  3. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  4. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  7. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  8. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 464
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 431
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 892
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 920
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 541
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 457
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 359
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 192
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Strihanie pásky. Zľava Filip Pudiš, Igor Pudiš a Milan Kašák.

Dnes už smelo možno povedať, že futbalový štadiónik v Liptovskej Teplej má slušnú infraštruktúru. Aj vďaka novej tribúne, ktorú pred pár dňami oficiálne dali do užívania.


Ján Svrček 10 h
Na mieste sú informačné tabule, ale aj drevené zábrany. Tie nedávno obnovili.

Výstup na Ďumbier má dve trasy. Letnú a zimnú. Kým letná platí pod Ďumbierom, zimná uzávera sa na ďalších nízkotatranských chodníkoch končí.


17 h
Cvyklo pohár a novinka v jeho seriály - Porubský vrchár

Cvyklo pohár, séria MTB Liptova, má za sebou už svoje druhé kolo, ktoré bolo zároveň novinkou tohto ročníka. Prebiehalo v Závažnej Porube a nieslo názov Porubský vrchár.


27. jún
Víťazný tím 8. ligy - OŠK Podtureň.

Futbalisti z Podturne po tom, čo klesli do poslednej súťaže, 8. ligy, mali jednoznačný cieľ – vrátiť sa do sedmičky. Počas sezóny kvalitu potvrdzovali a jednoznačne v nej dominovali.


27. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


11 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


12 h

V obci Zákopčie odstraňujú následky po ničivej povodni.


27. jún

Všetky metódy plašenia zlyhali.


a 1 ďalší 27. jún

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  2. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  3. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  4. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  7. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  8. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 464
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 431
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 892
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 920
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 541
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 457
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 359
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 192
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu