„Všetkým nám je dobre známe, v akom stave je rybačka vo vodách nášho Liptova. Rýb je málo. V našich najlepších vodách majú rybačku rybári nie z nášho okresu. Ryby sa chytajú, ale sa nezarybňuje. Je najvyšší čas, aby sa vody dostali do jedných rúk, napúšťala sa mlaď, a tak naše rieky aby sa znovu zarybnili. Preto zakladáme Liptovský rybársky spolok v Liptovskom svätom Mikuláši, ktorý sa podujme na túto úlohu," povedal pred 65 rokmi Jozef Macko, otec Slovenského rybárskeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
Na slávnostnom stretnutí ocenili výrazných členov
Dnes má Slovenský rybársky zväz v Liptovskom Mikuláši približne 980 členov.
Na slávnostnom stretnutí si 4. decembra pripomenuli históriu, okolnosti, ktoré viedli pred 65 rokmi k vzniku zväzu, ale aj výrazné osobnosti, ktoré zviditeľnili liptovských rybárov doma a vo svete.
Členovia výboru udelili množstvo ocenení. Titul Čestný člen odovzdali do rúk Ivana Gemzického a Jána Otčenáša. Medailou za vynikajúce zásluhy ocenili Rudolfa Lehotského, ktorý sa svojou výchovnou prácou zaslúžil o rozvoj rybárstva v radoch mládeže.
Slovenský rybársky zväz v Liptovskom Mikuláši každoročne organizuje súťaž Liptovský Lipeň na rieke Váh. Zúčastňuje sa na nej 80 až 90 výborných rybárov z celého Slovenska. Okrem toho pre členov poriadajú tradičné preteky na rybníku.
Za vedomosťami cestovali do Dánska
Vody v Liptove medzi svetovými vojnami vlastnili súkromní majitelia. Neexistoval žiadny oficiálny rybársky spolok.
Po vojne zvolal Jozef Macko malé stretnutie rybárov v kaviarni Lipa, kde sa 26 prvých členov dohodlo na založení rybárskeho spolku. 9. júna 1945 zasadlo valné zhromaždenie a od tohto dátumu sa odvíja história rybárskeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
„Po skončení vojny nebolo vo vodách veľa rýb. Na Slovensku neexistovala organizácia, ktorá by produkovala malé ryby. Členovia zväzu postavili pokusnú liaheň v Iľanove, kde dochovávali ryby, ktorými zarybňovali Váh a bočné potoky. Potom začali uvažovať o výstavbe novej liahne v Demänovej. Po vedomosti cestovali až do Dánska," spomínal Rudolf Lehotský, dlhoročný člen výboru rybárskeho zväzu.
Novú liaheň sa im podarilo postaviť v roku 1948 a prvé ryby sa vyliahli o tri roky neskôr. Úspešnosť bola vysoká, vo veľkom množstve dodávali ryby do vôd susedných rybárskych organizácií.
V časoch najväčšej slávy, kedy sa o chod liahne staral mikulášsky zväz, vyvážali pstruhy potočné a lipne. V roku 1958 rybné hospodárstvo odčlenili od organizácie, rybníky a liahne prevzal Jednotný zväz rybárov so sídlom v Žiline.
Výborné výsledky majú najmä muškári
V športovej činnosti mali tri družstvá. Súťažili v plávanej, deti robili rybolovnú techniku a zúčastňovali sa na celoslovenskej súťaži Zlatý blyskáč s výbornými umiestneniami na prvých priečkach. Najúspešnejší boli mikulášski rybári v love na umelú mušku.
„Mali sme a stále máme veľa úspešných muškárov. V prvej lige, kde súťaží 12 družstiev, máme dve. Jeden z prvých vynikajúcich muškárov bol Alojz Kojš. Popri ňom vynikali aj Milan Borbis, Vladimír Ligda, Ľubomír Kordoš starší, Ivan Alman, Igor Lukašík alebo Igor Fiačan, ktorý sa tento rok zúčastnil aj na majstrovstvách sveta, kde získal siedme miesto," priblížil Lehotský.
Rudofa Lehotského teší, že čaro tichého športu objavujú aj mládežníci: „Mám radosť, keď vidím, že nie každý chodí po krčmách a diskotékach."
Výchove mladých rybárov sa venuje od roku 1980. Pod jeho bedlivým okom vyrástlo veľa rybárov, prví z jeho žiakov sú dnes päťdesiatnici. V Základnej škole v Palúdzke vedie krúžok, ktorí navštevuje asi 30 chlapcov a jedno dievča.
Samota ku rybačke neodmysliteľne patrí
Rudolf Lehotský drží v rukách udicu už takmer 50 rokov a pôsobil aj ako predseda zväzu v Liptovskom Mikuláši. Na rybačke strávi ročne priemerne 120 dní a v tomto roku už pre svoju vášeň precestoval 1 600 kilometrov.
Jeho obľúbeným miestom sú vody Čierneho Váhu, hore jeho tokom kráčal neuveriteľných 16 kilometrov.
„Ťahá ma neporušená príroda, kde môžete stretnúť jedine medveďa. Vyhľadávam miesta, kde nestretnem človeka, kde nepočuť hádky a nekazí ich ľudská závisť."
Zapálený rybár, Rudolf Lehotský, najradšej chytá lipne: „Je to pani ryba, je inteligentná, prieberčivá a opatrná, aj keď žije v húfoch. Príde k muške, odvráti sa, keď sa jej nepáči čo i len najmenší detail."
Murphyho zákony, podľa neho, platia aj pri rybačke, ak chce niekto nasilu chytiť rybu, nepodarí sa mu to.
Mušky mohol kúpiť iba v Prahe
Rybár Rudolf Lehotský cíti posun a veľký pokrok, ktorý posúva rybárčenie výrazne dopredu. „Rybárska technika postúpila za posledných 20 rokov dopredu. Udice sa vyrábali v dvoch firmách. Ak sa niečo na Slovensko okrajovo doviezlo, bolo to malý sviatok. Naša technika bola v porovnaní s tým iba balast."
Kedysi bol problém zohnať potrebné rybárske náradie a odbornú literatúru. Na muškárske háčiky museli rybári chodiť do Prahy. Literatúry boli tiež málo.
Dnes je v obchodoch naopak dostatok materiálov a techniky, no problémom je stále sa zvyšujúca cena.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
