LIPTOV, BRATISLAVA. Verila, že svoj sen dokáže premeniť na skutočnosť. Dnes má dobrý zrak a vyrážky sú dávno zabudnutou minulosťou.Pomohla si sama a je príkladom toho, čo všetko človek dokáže vďaka svojej viere a vôli niečo zmeniť. Reč je o Martine Mojžišovej, ktorú mnohí poznajú ako poradkyňu zdravej výživy. Žije v Bratislave, ale rada trávi dovolenku v Liptove a na Orave.
Znalkyňa ľudskej duše pomáha druhým
Martina Mojžišová zanecháva u mnohých veľmi silný dojem. Vzbudzuje dôveru a rešpekt. To, o čom rozpráva, nie sú len naučené slová, ale dlhoročné skúsenosti. Už niekoľko rokov radí a pomáha druhým, ako sa zbaviť rôznych fyzických aj psychických problémov.
„Začínala som ako kozmetička, neskôr som sa začala venovať masážam, lymfodrenážam, a potom som pridala aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy. Venujem sa hlavne ženám. Od sedemnástich rokov s nimi pracujem. Chodili ku mne na kozmetiku a ja som im chcela čo najefektívnejšie pomôcť. Hľadala som odpovede na otázky, prečo jedna klientka má vyrážky a druhá nie a pritom používa tú istú kozmetiku a stará sa rovnako o svoju pleť. Sama som mala problém s akné a bola to pre mňa výzva. Začala som študovať a zaujímať sa o to, ako strava ovplyvňuje náš metabolizmus a pozorovala seba samú a svoje klientky, akým spôsobom na nás vplývajú jednotlivé potraviny," povedala.
Všimla si, že z niektorých jedál sa unaví a je nervózna, iné zase dodávali silu a vitalitu.
„Mne osobne sa to, čo som zjedla, odrážalo aj na pleti," hovorila Martina, ktorej problémy s pleťou zmizli, keď sa začala zdravo a vyvážene stravovať.
„Všetko so všetkým súvisí. Dostala som sa na univerzitu v Prahe, kde som sa naučila, ako pracovať s vedomím a fyzickým telom. Škola mi dala veľa, spoznala som mnoho ľudí, ktorí sa venovali liečeniu iným spôsobom ako lekári. Vedela som, že pokiaľ nezmením stravu, telo mi to dá vždy dostatočne najavo. Tak som to vyskúšala na sebe a chcela som svoje poznatky odovzdať ďalej. Akné som sa zbavila, no naďalej ma trápili okuliare. Nikdy som sa s nimi nestotožnila."
Po prepichnutí uší sa jej zhoršil zrak
Martina je šarmantná krásna žena, no nie vždy sa za takú považovala. S krátkymi vlasmi a bez náušníc sa v detstve cítila ako chlapec. Preto si v deviatich rokoch nechala prepichnúť uši. Po tomto zákroku sa jej zhoršil zrak a lekári jej predpísali dioptrie -0,5.
„S odstupom času, skúsenosťami a nadobudnutými vedomosťami o tom, ako funguje ľudský organizmus, dnes viem, že práve táto udalosť bola príčinou oslabenia môjho zraku. Na uchu máme rôzne nervové zakončenia a pri prepichovaní uší ihla zasiahla očný nerv a následne ho poškodila," spomenula obdobie, keď prišla k okuliarom.
Od začiatku ich odmietala a skladala z tváre, kde mohla. Okuliare nechcela nosiť, prekážali jej a z rámu začali odstávať uši. V desiatich jej navyše diagnostikovali astigmatizmus, rok čo rok sa jej zrak zhoršoval a na strednej škole už potrebovala štyri dioptrie do diaľky.
„Rozmýšľala som nad kontaktnými šošovkami, no nevidela by som s nimi ostro práve pre astigmatizmus. Zvažovala som a prehodnocovala operáciu očí. Nakoniec som sa rozhodla pomôcť si inak. V čase, keď som študovala na univerzite, som sa dostala ku knihe Odhoď okuliare, v ktorej autor Ralph J. MacFadyen radí, ako sa správne pozerať a nemať oslabené okohybné svaly. Kniha mi dala veľký obzor a vzbudila vo mne vieru, že je možné zbaviť sa okuliarov aj bez operácie."
Rozhodla sa odhodiť okuliare
Pred dvanástimi rokmi si jedného dňa zbalila do kufra knihy a materiály o tom, ako začať znovu vidieť a odišla na dva týždne do liečebných kúpeľov.
„Prečítala som si, že v momente, ako sa rozhodneme vyliečiť si zrak spôsobom, pre ktorý som sa rozhodla, musíme navždy odhodiť okuliare. Presne to som spravila. Mala som chvíľu pochybnosti, ako budem so slabým zrakom existovať bez pomôcky. Tie však zatienila skutočnosť, že hneď prvé cvičenie, ktoré sa nazýva slnečný kúpeľ očí, mi vrátilo zrak," poznamenala.
Pri slnečnom kúpeli sa jedno oko zakryje dlaňou a druhým sa pozerá do slnka cez pomyslenú čiaru, pričom sa krúti hlavou zľava doprava, okom sa však nehýbe. Je to akoby človek škúlil.
„Aby som začala ostro vidieť, musela som sa naučiť pozerať. Slnečný kúpeľ mi okamžite vrátil zrak. Vtedy, prvýkrát, som dokázala rozoznať obrysy šišiek na strome, bolo to jednoducho zázračné a to mi dodalo odvahu pokračovať ďalej v tom, pre čo som sa odhodlala, aj keď akoby naslepo. Tá chvíľa, v ktorej som videla, trvala totiž len krátky okamih, no povzbudila ma pokračovať v ceste, na ktorú som vkročila a premeniť svoj sen o živote bez okuliarov na skutočnosť," rozprávala Martina.
Cvičila každý deň, aj keď telo reagovalo bolesťou
Do blízka videla bez problémov, no svet okolo zostával naďalej rozmazaný. Fyzické telo reagovalo na radikálnu zmenu bolesťou.
„Boleli ma očné buľvy a prvý týždeň ma trápila obrovská bolesť hlavy. Myšlienka, že raz budem opäť vidieť, aj keď nie hneď, mi pomohla nevzdať sa. Chcelo to veľa disciplíny. Každý deň slnečný kúpeľ, očné cviky ráno aj večer a k tomu potraviny, ktoré podporujú zrak. Od mala mám oslabenú činnosť pečene, potrebovala som ju podporiť zeleninou, ražou, kyslými produktmi, akými je, napríklad, jablkový ocot alebo citrónová šťava, doplniť bielkoviny a výrazne obmedziť cukor a mliečne výrobky. Bol to však len začiatok. Keď som sa vrátila späť do mesta, stále som nevidela dobre. Ale začala som sa inak pozerať. Všímala som si každú vetvičku, zameriavala som svoj pohľad na dané predmety a zaostrovala som."
Takýmto spôsobom sa Martine vracal zrak. Zlepšoval sa každým dňom. Okrem cvikov a stravy sa obklopila elementom dreva a zelenými doplnkami, chodila často do prírody a pokiaľ nemala možnosť, tak aj zelené ponožky boli výborným stimulátorom pre jej oči.
„Výborne na mňa vplývali aj reflexné masáže. Toto všetko som robila dva roky. Nepoľavila som ani jeden deň. Je to ako s jedlom. Nepoviete si predsa, že dnes sa nenajem, lebo sa mi nechce. Cítila som, že keď chcem znovu dobre vidieť, nesmiem prestať, ale pracovať na sebe."
Dnes vidí dobre a okuliare k životu nepotrebuje
Po dvoch rokoch, keď šla Martina na kontrolu, jej zo štyroch namerali -0,75 dioptrie.
„Ešte stále to nebolo ono. Cvičila som a skúmala svoj zrak naďalej. Zistila som, že keď málo spím, vidím horšie. Nedostatok zdravého spánku oslabuje obličky a tie potom nemôžu dávať energiu pečeni. Najlepšie je dostať sa do postele do 22. hodiny, pretože potom prichádza najsilnejšia fáza na regeneráciu a ozdravenie. Aj pôrod môže spôsobiť zhoršenie zraku. Naše oči ovplyvňuje mnoho vecí. V mojom prípade to bol síce mechanický zásah, keď mi prepichovali uši. K výraznému zhoršeniu zraku došlo u mňa v puberte, lebo som nechcela vidieť, čo sa okolo mňa deje. V detstve som mávala depresívne pocity."
Oslabený zrak je, podľa Martiny Mojžišovej, väčšinou dôsledkom psychických problémov. Krátkozrakosť sa všeobecne spája s tým, že dieťa alebo dospelý nechce niečo vidieť a neprijíma život taký, aký je. Ďalekozrakosť, ktorou sú postihnutí najmä starší ľudia, je zase odrazom toho, že človek žije akoby z dávnej minulosti a to, čo sa deje tu a teraz, nevníma.
Dnes Martina funguje normálne. Pre astigmatizmus nevidí ostro na sto percent, ale ani za volantom jej to nerobí problém. „Možno večer, keď je tma, sa musím viac sústrediť, ale vraj to má väčšina žien," dodáva s úsmevom.
Autor: GABRIELA KUBALJAKOVÁ
