LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Obrazy so sakrálnou tematikou maliarky Janky Krivošovej budú v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku vystavené už len do utorka 11. januára.
„Nie je náhoda, že som sa vo svojom maľovaní venovala aj sakrálnej tematike," povedala Janka Krivošová, architektka a maliarka pôvodom z Dovalova. Pochádza totiž z luteránskej rodiny. Na svoje korene a vzťah k cirkvi nezabudla ani v dobe, keď to nebolo pre vedenie štátu prijateľné.
„Keď sa objavili šance pre sakrálnu tvorbu, využila som ju. Prvú síce s veľkým strachom, lebo ešte bol hlboký socializmus. V Bratislave ma však požiadali namaľovať veľký obraz do Malého evanjelického kostola," prezradila maliarka.
Vraj jej chvíľu trvalo, kým sa odhodlala. Bolo to začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia a ani renomovaní výtvarníci sa, podľa nej, neodvážili túto možnosť využiť.
Namaľovala históriu evanjelickej cirkvi
Dovtedy J. Krivošová maľovala neveľké obrazy. Krajinky, oblaky, kvety. „Oslovila ma však taká veľká inšpirácia, a tak som nemohla neurobiť obraz do kostola."
Dva roky jej trvalo, kým pozbierala materiál na portréty významných Slovákov. Chcela totiž na jednom, veľmi sústredenom mieste, aby sa objavila najstaršia história cirkvi.
„Od krstu Pána Ješiža až takmer po súčasnosť. Zastavila som sa v tridsiatych rokoch minulého storočia," doplnila. Posolstvo obrazu? „Napriek pohnutej histórii a krutým dobám, mnohí naši ľudia sa nedali sklátiť. Pre mňa práve ich správanie bolo výzvou nedať sa."
Tak vznikol olej Historický obraz, ktorý je maliarskym spôsobom vyrozprávanou históriou evanjelickej cirkvi na Slovensku. Obraz má na výšku viac ako päť metrov.
Jej obrazy sú v mnohých slovenských kostoloch
Rok 1989 otvoril maliarke ďalšie možnosti pre sakrálnu tvorbu. Z artikulárneho kostola v Leštinách hneď po revolúcii zlodeji ukradli obraz a sochy. V oltárnom priestore potom visela len jedna čierno-biela fotografia. Leštičania vyzvali maliarku, či by nepomohla. J. Krivošová prijala aj ďalšiu výzvu a namaľovala vlastnú verziu Zoslanie Ducha svätého. „Je to istým spôsobom replika pôvodného obrazu," vysvetlila.
„Iná situácia bola v Blatnici. Ako farár tam pôsobil Michal Lúčanský, ktorý bol kaplánom v Ružomberku v čase mojej konfirmácie," povedala. „Mali sme veľmi dobrý kamarátsky vzťah a on ma požiadal, aby som na jednu stenu blatnického kostola namaľovala Ukrižovanie."
Keď zas prestavovali kostol v Soli pri Vranove, prišiel za J. Krivošovou ako dovalovskou rodáčkou vtedajší farár Boris Mišina, ktorý predtým pôsobil v Dovalove. Vraj v Soli by chceli obnoviť a zmeniť oltár.
Téma? „Priebeh Matúšovho evanjelia sa objavil na mojom obraze, ktorý je oltárom v Soli. Zachytila som na ňom všetky myšlienky, ktoré sú v piatej a šiestej kapitole Matúšovho evanjelia. Chcela som na obraze Kázne na hore dosiahnuť, napríklad, aj to, že zobrazovanou krajinou je Slovensko, že všetko, čo sa na obraze deje, sa nás týka. Príbeh na obraze začína adventnou nocou, prechádza jarným a letným dňom a končí jesenným večerom. Svetlo padá z vrchu, osvetľuje Pána Ježiša a od neho sa svetlo šíri na všetky strany, takže postavy na obraze sú osvetľované z neho."
Do sobášnej siene zborového domu v Dúbravke namaľovala Credo. „Odvtedy, ako tam visí obraz, Dúbravčania nehovoria sobášna sieň, ale náš kostolík," usmiala sa autorka Creda, ktorého ústrednou témou je naša Zem v jemných rukách.
Večera Pánova, ako ju ešte nik nenamaľoval
V roku 2004 vznikol obraz Večera Pánova, ktorý má rozmery meter osemdesiat krát štyri a pol metra. Je umiestnený v novom kostole v Sliači. Pred jeho namaľovaním bola však v rozpakoch. Ako urobiť Poslednú večeru inak? Nechala si čas na inšpiráciu. Verila, že príde.
„Potom mi napadlo, že nie všetko z Poslednej večere je zachytené na už existujúcich obrazoch. Nikto nenamaľoval totiž chvíľu, keď Pán Ježiš požehnáva pri stole na svoju pamiatku. To som zachytila aj na tvárach apoštolov, ktorí posledné momenty s Ježišom prežívajú každý inak."
Neostalo len pri Večeri Pánovej, ale po strane obrazu sa nachádzajú aj ďalšie výjavy od narodenia Ježiša až po jeho vzkriesenie.
„Pri maľovaní tohto obrazu som si uvedomila, že vždy, keď sa diala nejaká dôležitá vec s Ježišom, dialo sa niečo aj na nebi," povedala autorka obrazu, ktorá sa maliarsky rada hrá s oblakmi.
Hviezda na oblohe pri narodení Ježiša, hlas z neba, spln počas Poslednej večere, zatmenie cez ukrižovanie a vzkriesenie v jasné ráno.
