LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ . Majitelia pozemkov pri skládke v blízkosti obce Veterná Poruba zablokovali drevenými kolmi a ostnatým drôtom jediný prístup autám, ktoré odvážajú komunálny odpad z Liptovského Mikuláša.
Predseda Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba Vladimír Šuchtár tvrdí, že mesto nerešpektovalo ich vlastnícke práva po tom, ako sa nedávno skončila nájomná zmluva. O osude skládky rozhodne zrejme až súd.
„Ukončenie zmluvného vzťahu nikoho neoprávňuje na porušovanie vlastníckych a užívateľských práv verejnoprospešných služieb. Podnikáme právne kroky, aby sme sa mohli dostať na skládku," vyhlásil hovorca mesta Peter Lehotský. Hovorí, že vlastníci pozemkov sa nesmú v objekte skládky pohybovať.
Ostnatý drôt na pozemku
Šuchtár tvrdí, že ostnatým drôtom len chránia svoje vlastníctvo. „Mesto si môže hovoriť, čo chce. Urobili sme rázne opatrenia. Zmluva skončila, koniec."
Vedenie mesta by chcelo nájomnú zmluvu predĺžiť alebo pozemky pod prístupovou cestou odkúpiť. Pozemkové spoločenstvo ohlásilo, že žiadny návrh neprijme.
„Nemáme o čom diskutovať. Prečo by sme sa mali nechať zasypať odpadom? Žiadosť o vypratanie pozemku je už na súde," povedal Šuchtár.
Liptovský Mikuláš zatiaľ vyváža smeti na skládku v Liptovskom Hrádku, čo predražuje likvidáciu odpadu. Lehotský tvrdí, že denne je to približne o 170 eur viac ako doteraz. Ak sa mesto s majiteľmi pozemkov nedohodne, ročné náklady stúpnu takmer o 50tisíc eur.
Chýbajú kapacity
Na dlhodobom riešení sa Liptovský Mikuláš môže dohodnúť s prevádzkovateľmi skládok v Partizánskej Ľupči alebo v Ružomberku. Náklady na odvoz smetí by sa zvýšili o 100 až 150tisíc eur ročne.
Skládka vo Veternej Porube má kapacitu asi do konca tohto roku. Občania obce tvrdia, že jediným dobrým variantom pre nich je skládku uzavrieť. V miestnom referende odmietli, aby sa rozširovala.
Inou možnosťou je rozšíriť skládku smerom na Smrečany alebo ju navyšovať. Najdrahšie je vybudovať novú.
V 50. rokoch komunisti pozemky vo Veternej Porube vyvlastnili a postavili smetisko, na ktoré sa roky vyvážal aj toxický odpad.
Po revolúcii sa z neho stala riadená skládka a majitelia alebo dedičia dostali pozemky naspäť. „Skládka bola časovanou bombou," hovorí Lehotský.
Primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský uzavrel s majiteľmi pozemkov zmluvu na päť rokov, bývalé vedenie mesta za toto obdobie problém nevyriešilo.
