RUŽOMBEROK. Dvadsať kilometrový úsek cesty prvej triedy medzi Ivachnovou a Ľubochňou je pre vodičov skúškou nervov. Povrch vozovky je plný nebezpečných výtlkov.
Napriek tomu, že po ceste prejde denne viac ako 25-tisíc áut a je súčasťou hlavného ťahu, ktorý spája Bratislavu s Košicami, na jej opravu nemá správca komunikácie peniaze.
O údržbu cesty sa stará Slovenská správa ciest, ktorá opravu úseku odvíja od pridelenia peňazí zo štátu. Vodiči sa budú musieť aj naďalej vyzbrojiť opatrnosťou a trpezlivosťou, pretože peniaze na nový asfalt chýbajú a poškodenú cestu opravujú len lokálne.
„Výtlky opravujeme priebežne, buď štrkodrvou, alebo obaľovanou drvou za studena. Toto riešenie je dočasné, iný typ opravy výtlkov v tomto období nie je možný. Pre technologický postup sa nedajú robiť súvislé koberce. V jarných mesiacoch sa výtlky opravujú obaľovanou drvou za tepla, " uviedla Iveta Fedorová zo Slovenskej správy ciest.
Jamy môžu spôsobiť nebezpečné kolízie
Tvorbu výtlkov spôsobujú teplotné výkyvy, zima, mráz a následné teplo. Pod narúšanie celistvosti povrchu vozovky sa podpisuje aj ťažká nákladná doprava a preťažená osobná doprava.
„Ak auto vbehne do takej jamy, môže dôjsť k poškodeniu vozidla aj závažnej dopravne nehode.
Po nájazde do jamy sa môže na aute odtrhnúť náprava, vplyvom nárazu sa môžu pokrčiť alebo úplne zničiť disky, čapy a tlmiče, potrhať pneumatiky, popraskať pružiny. Takto sa zničí celé auto, ktoré je po náraze veľakrát nepojazdné. Ak dôjde k poškodeniu vo veľkej rýchlosti alebo za zníženej viditeľnosti či v kolóne, havária je na svete," konštatoval automechanik Ctibor z Ružomberka.
Pomedzi jamy musia kľučkovať
Vodiči, ktorí chcú nebezpečné jamy obísť, musia v mnohých úsekoch prejsť do protismeru, čím vážne ohrozujú aj protiidúce autá. Porušujú tým dopravné predpisy, no podľa ich slov nemajú inú možnosť a po ceste musia kľučkovať.
„Chodím tadiaľto každý deň do práce, našťastie už viem, kde sú jamy najväčšie a ktorým sa musím vyhnúť, ak si nechcem rozbiť auto. Šoférovi, ktorý ide tadiaľto prvý raz, nezávidím, čaká ho veľmi nepríjemné prekvapenie, pretože cesta je v žalostnom stave," povedal stredoškolský učiteľ Ivan.
„Nemôžem ísť vyššou rýchlosťou ako sedemdesiatkou. Chvíľa nesústredenosti a celé auto sa otriasa, bojím sa, že si ho tu raz zničím. Našťastie aj ostatní vodiči vidia, v akom stave je cesta a väčšinou idú tiež pomalšie, to ale nikoho neospravedlňuje. Chodí tadiaľto aj veľa zahraničných turistov, nechcem vedieť, čo si o nás pomyslia, keď je náš hlavný ťah samá diera," sťažoval sa Lukáš z Liskovej.
Autor: Lubica Kubišová
