LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Most, miestnymi ľuďmi nazývaný aj nadjazd alebo Petranský, postavili v roku 1941 pracovné jednotky v rámci Hilterových plánov.
Z mestského archívu sme sa dozvedeli, že na stavbe pracovalo viac ako dvetisíc ľudí. Počas druhej svetovej vojny most slúžil hlavne nemeckým vojskám pri presunoch vojenského materiálu, ale aj civilnému obyvateľstvu.
Most zachránili partizáni
Naprojektoval ho stavebný inžinier, ruský emigrant so slovenským občianstvom, Michal Piasecký. Okrem neho postavili pracovné jednotky aj ďalšiu infraštruktúru medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom na Kaleník do Tichej doliny či cestu cez Jamník. Výstavba bola jednou z požiadaviek nemeckého velenia a súvisela s prípravu Slovenska na vojnu.
Na sklonku vojny pri ústupe nemeckých vojsk pred Červenou armádou likvidovali vojaci Wehrmachtu všetky strategické objekty. Podobný osud čakal aj hrádocký most. Zásluhou partizánskej skupiny sa ho podarilo ubrániť, stálo to však jedenásť životov.
Odvážne rozhodnutie
Z konštrukčného hľadiska je most výnimočný rozpätím hlavného poľa, ktoré je 55 metrov. „Bežne sa pre tento typ mostov používa rozpätie približne 25 metrov, keďže sa predpätie v tej dobe ešte nepoužívalo," vysvetlil Peter Paulík zo Stavebnej fakultu Slovenskej technickej univerzity.
V čase, kedy most stavali, išlo o mimoriadne odvážne rozpätie. Mohli ho konštruovať aj inak, myslí si P. Paulík: „Napríklad, urobiť ešte jeden pilier, a tak znížiť rozpätie alebo urobiť oblúkový most. Naozaj to bolo odvážne rozhodnutie," doplnil.
Problémom sú peniaze
Na moste za takmer sedemdesiat rokov vymenili len čadičové kocky za asfaltový koberec.
„V podstate sa na ňom neurobilo absolútne nič. Je obdivuhodné, že bez vážnejšej údržby vydržal toľko rokov," konštatoval primátor Branislav Tréger.
Cesta aj most sú majetkom krajskej samosprávy a na rekonštrukciu je už spracovaný projekt a vydané aj stavebné povolenie.
„Stavebno-technicky stav mosta je v poriadku. Tento rok by mala Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) podľa svojich finančných možností, ktoré ovplyvní náročnosť zimnej údržby ciest, riešiť v rámci vypracovaného projektu zlý stav mostových ríms," informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Zuzana Muchová.
Po ukončení zimnej údržby ciest budú prioritne riešiť aj iné vážnejšie stavy, ktoré spôsobili minuloročné povodne na mostoch a cestách II. a III. triedy. Výška škôd predstavuje približne 2,3 milióna eur.
Ako zachránili most
V archívnych materiáloch sa uvádza, že počas zábavy s vojakmi nemeckého Wehrmachtu sa Štefanovi Orfánusovi z Liptovského Petra podarilo zistiť, čo všetko plánujú pri svojom ústupe zlikvidovať. Okrem vojenských a iných objektov plánovali odstrániť aj vtedy ešte nový most ponad rieku Belú.
Hneď na druhý deň Štefan Orfánus povedal o plánoch nemeckých vojakov partizánskemu oddielu Vysoké Tatry. Tí sa rozhodli Nemcom plán prekaziť. Potrebovali prerušiť elektrické vedenie, ktoré viedlo k náloži umiestnenej pod mostom.
Na akciu sa podujal Pavel Alexejevič Kolesnikov, ktorému sa elektrické vedenie podarilo prerušiť. Došlo k silnej prestrelke, v ktorej pre záchranu mosta zahynulo jedenásť mladých partizánov.
Na znak vďaky a úcty im vybudoval Zväz protifašistických bojovníkov malý pamätník, na ktorý umiestnili pamätnú tabuľu.
