Tomáš Ďubek, kapitán futbalistov MFK Ružomberok: „Za trénera Františka Straku sme mali veľmi dobrú jarnú časť ročníka 2009/2010, keď mužstvo siahalo po európskej pohárovej súťaži. Keby sme v poslednom kole vyhrali v Prešove, bol by Ružomberok po štyroch rokoch vo futbalovej Európe. Úspešne sme vstúpili aj do novej sezóny, dlho sme sa držali v tabuľke na horných priečkach. Potom ale prišla výmena trénera, keď miesto Ladislava Jurkemika nastúpil Goran Milojevič. K tomu, či to bol správny, alebo nesprávny krok, sa nechcem vyjadrovať, na to sú v klube iní.
Určite nikomu sa v Ružomberku nepáči naša 9. priečka. Verím, že v jarnej časti sa začneme posúvať v tabuľke vyššie. Nutné je však káder doplniť a tým zvýšiť konkurenciu na jednotlivých postoch. Avšak to najhlavnejšie, čo si pre rok 2011 želám a rovnako i pre svojich najbližších, je pevné zdravie. Navyše, pre športovca je to najdôležitejšie, čo môže byť. Bez neho sa nedajú stavať žiadne méty, ani napĺňať túžby."
Slávka Bučáková, kapitánka basketbalistiek MBK Ružomberok: „Rok 2010 bol pre mňa výnimočný, keďže po trojročnej pauze som sa vrátila na palubovku. Čakala som, že Ružomberok sa v extralige opäť dostane do finále. Žiaľ, tento zámer nám nevyšiel, napokon sme brali aj bronzovú medailu. V novej sezóne sme si v Európskom pohári odohrali svoje, o domácej lige to už nemôžem povedať. Dúfam, že ďalšia časť extraligy bude pre nás oveľa úspešnejšia.
Čo si týka basketbalového priania, je to jednoznačne extraligové finále, hoci zatiaľ nestojíme dáko slávne. Pre mňa je však najhlavnejšie zdravie, aby ma „počúvali" viackrát zranené kolená. Našej rodinke želám predovšetkým veľa zdravia, len tak sa budú môcť uskutočniť všetky naše predsavzatia. Prezradím aj jedno čisto súkromné želanie. A to je ďalší potomok, braček či sestrička k dvojročnej dcérke Zuzanke. Bola by som rada, keby sa nám to s manželom v lete podarilo."
Alena Kánová, telesne postihnutá stolná tenistka (vozičkárka) ŠKST Ružomberok: „Po športovej stránke musím byť s predchádzajúcim rokom nadmieru spokojná. Druhé miesto na majstrovstvách sveta vo svojej kategórii a štvrtú priečku v súťaži open považujem za krásny úspech. Radosť som mala aj z výsledkov počas celého roka. Napokon v jeho závere som sa vo svetovom rebríčku dostala na prvú priečku. Nie je to prvýkrát, avšak teraz po dosť dlhej dobe. Už si ani sama nepamätám, kedy som bola svetová jednotka. Bol to rok, počas ktorého som v stolnom tenise dokázala všetko stihnúť, napriek nepríjemným zdravotným peripetiám. Napríklad, v lete som na mesiac zo všetkého vypadla.
Vždy, po každom úspechu si vravím, že v ďalšom roku ho treba potvrdiť. Udržať si súčasné postavenie vo svete nebude jednoduché. Od pekingskej paralympiády do veľkého ataku nastúpili ázijské hráčky, o ktorých ešte pred niekoľkými rokmi nebolo ani počuť. Celkove však konkurencia vo svete aj v Európe neustále stúpa. Vrcholom roka 2011 bude európsky šampionát v Chorvátsku. Naposledy som bola druhá, mám však aj dva tituly. Celej mojej rodine, známym aj čitateľom Liptovských novín zo srdca želám v novom roku hlavne zdravie, pohodu a pokoj."
Peter Veselovský, šéftréner Tenisového klubu Ružomberok: „Pre mňa to bol najkrajší tenisový rok. Družstvo žien skončilo druhé v extralige za Slovanom Bratislava. Bola to naša tretia sezóna v najvyššej súťaži. Začali sme prekvapujúcim bronzom, potom prišlo 4. miesto a teraz finále. Ide o historický výsledok ružomberského tenisu. Len mimochodom, žiadne družstvo zo stredného Slovenska, okrem nás, u dospelých nezískalo republikovú medailu. Svojím postupom do I. ligy nám radosť urobili aj muži.
Aj v tomto roku intenzívne pracujeme na tom, aby sme poskladali ženy tak, aby mohli nadviazať na lanský úspech. Mojím tajným snom je dobyť titul. Hoci ten má už niekoľko rokov „vyárendovaný" Slovan Slovenská sporiteľňa Bratislava. Do mužov zase vkladáme nádeje, že po niekoľkoročnom snažení o návrat do druhej najvyššej súťaže sa v nej aj udomácni. Čo sa týka mládežníckych tímov, veríme, že jeden by mohol postúpiť na „Slovensko". Rok 2010 bol mimoriadny, nie je ale ne-reálne zase ho vylepšiť."
Michal Palkovič, slovenský reprezentant vo vzpieraní, člen TJ Diana-Orol Ružomberok: „Pre mňa to nebol veľmi vydarený rok. Nekvalifikoval som sa ani na „Európu", ani „svet". Keďže v predchádzajúcich dvoch sezónach som štartoval na majstrovstvách Európy, teraz svoju neúčasť beriem ako sklamanie. Nechcem sa vyhovárať, ale počas roka ma na určitý čas stopol aj natiahnutý stehenný sval. Domáci titul som získal bez problémov, „osobák" som si však vytvoril až v závere roka. V trhu som tak opravil vlastný slovenský rekord. O nový rekord som sa pokúšal aj v nadhode, ale zatiaľ zostal v platnosti môj starý."
Nič iné si na prahu nového roka neželám, len sa opäť dostať na nejaké vrcholné medzinárodné podujatie. Chcem zabojovať o účasť na „Európe", ktorá bude v polovici apríla v ruskej Kazani. Potrebujem hneď na jar dosiahnuť taký výsledok, ktorý by si „vypýtal" nomináciu a reprezentačný tréner ma zaradil do prípravy. Myslím si, že v oboch disciplínach mám ešte dosť rezerv. Momentálne je ale predčasné hovoriť o nejakých konkrétnych cieľoch."
Radovan Bíroš, cyklomaratónec, člen Klubu nadšencov amatérskej cyklistiky (KNAC) Ružomberok: „Bol to už môj druhý veľmi vydarený rok. Vyhral som tri dlhodobé súťaže, a to dve cyklomaratónske série - domácu a Valašsko-považskú a Slovenský pohár. Jediné, čo ma trošku škrie, je 4. miesto na majstrovstvách Slovenska v cyklomaratóne. Veľmi som túžil po medaile. Inak však môžem povedať, že mi vyšlo všetko, na čo som siahol.
Sám ešte neviem, čo ma čaká v tomto roku. Vlani v lete som totiž zavŕšil vysokoškolské štúdium, a tak si predovšetkým hľadám zamestnanie. Od neho sa potom bude odvíjať aj moja ďalšia športová činnosť. Uvidím, koľko času popri práci budem mať na šport. Už som v plnom tréningu, rád by som zopakoval uplynulé dve sezóny, dnes ale neviem, ako budem všetko stíhať, ak sa zamestnám. Aj naďalej budem jazdiť za ružomberský klub, podporovať ma však bude žilinský Cyklopozitív. Veľa si od tohto sľubujem, doteraz mojím jediným sponzorom bol otec. Od materského KNAC som nikdy nič nedostal. Príprava, bicykel aj všetky štarty išli čisto z rodinného rozpočtu."
Juraj Švento, medzinárodný rozhodca v stolnom tenise: „Šport je neodmysliteľnou súčasťou môjho života. V minulom roku sa uskutočnili viaceré významné podujatia, či už to boli Olympijské hry vo Vancouveri, alebo MS vo futbale v JAR a majstrovstvá sveta v basketbale mužov v Turecku. Môj najväčší osobný úspech bola v závere roka účasť na Majstrovstvách sveta juniorov v stolnom tenise v Bratislave, kde som pôsobil ako rozhodca. Svetový šampionát bol jedným z vrcholov mojej rozhodcovskej kariéry od roku 1996."
