RUŽOMBEROK. Vo svojom volebnom programe, ale aj vo viacerých povolebných vyjadreniach pre médiá ružomberský primátor Ján Pavlík hovoril o potrebe zmeny komunikácie medzi radnicou a ľuďmi v meste.
V jednom rozhovore povedal: „V rámci celoslovenského trendu v komunálnej politike je nosnou myšlienkou transparentná samospráva. Aby však obyvateľ mesta mohol všetky svoje práva uplatňovať, musí mať jednoduchý, no zároveň kvalitný prístup k informáciám."
Hodnotili sto samospráv
Bez obáv môžeme vysloviť presvedčenie, že Pavlíka čaká veľmi ťažká práca pri zvýšení stupňa otvorenosti samosprávy voči jej obyvateľom. Nie preto, že by nemal dostatočné skúsenosti z práce v samospráve.
Pôsobí v nej pätnásť rokov. V roku 1996 začínal ako riaditeľ ružomberského kultúrneho a informačného centra a vypracoval sa až na funkciu asistenta primátora v roku 2008. Len posledné štyri roky jeho predchodca nemal záujem využívať jeho schopnosti a odborné znalosti v prospech mesta.
K presvedčeniu, že pri vytváraní efektívnejšieho modelu komunikácie samosprávy s verejnosťou čaká Pavlíka náročná práca, oprávňuje rozsiahla štúdia neziskovej mimovládnej organizácie medzinárodnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS). Jednou z jej častí je hodnotenie sto najväčších samospráv Slovenska z pohľadu otvorenosti voči obyvateľom, kvality poskytovaných informácií a protikorupčných opatrení.
Konkrétne výsledky
Ružomberok získal v celkovom hodnotení 31 percent. Pre ilustráciu posledné Zlaté Moravce získali 22 percent. V dvoch z jedenástich oblastí nezískala radnica ani jedno percento.
Konkrétne išlo o oblasť predaja a prenájmu majetku, keď zástupca ružomberského mestského úradu záporne odpovedal na všetky tri položené otázky: 1. Použil mestský úrad elektronické aukcie pri predajoch aspoň raz od januára 2009? 2. Použil mestský úrad elektronické aukcie pri nájmoch aspoň raz od januára 2009? 3. Hlasujú poslanci o každom predaji zvlášť, nie o bode ako celku?
Autorom tejto štúdie ružomberská radnica neposkytla ani kópiu etického kódexu zamestnancov samosprávy, takže to je druhá oblasť, za ktorú Ružomberčania dostali nulu.
Avšak aj sedem percent za oblasť verejného obstarávania a verejných služieb nie je veľmi dobrý výsledok. Len o niečo lepšie výsledky dosiahla ružomberská samospráva v oblasti účasti verejnosti na rozhodovaní (20 percent) a byty a sociálne zariadenia (29 percent). Len v troch z jedenástich oblastí mesto dosiahlo viac ako 50 percent hodnotiacich bodov.
Prevratný výsledok nedosiahla radnica ani v oblasti prístupu k informáciám, ktorá bola v minulom volebnom období často vyzdvihovaná ružomberskou samosprávou ako príkladná pre ostatné mestá. V tejto oblasti dosiahol Ružomberok 55 percent, Liptovský Mikuláš 68, Martin 70 a Banská Bystrica až 100 percent.
Rozhoduje primátor
Nový primátor Ružomberka teda rozhodne, akú podobu bude mať internetová forma priamej komunikácie s ním, aké pravidlá budú platiť na internetovej stránke mesta, kde bude možné reagovať na rozhodnutia úradníkov radnice.
Tých rozhodnutí však bude musieť Pavlík urobiť omnoho viac. Zaviesť elektronické aukcie pri prideľovaní zákaziek, zverejňovať na internete zmluvy a faktúry pri použití obecných financií, zapojiť občanov do diskusie o pripravovaných investičných akciách, zväčšiť informovanosť o rozdeľovaní bytov či miest v sociálnych zariadeniach.
To sú hlavné z viac ako osemdesiatich konkrétnych odporúčaní obyvateľov, ktoré Transparency International Slovensko zozbierala počas svojho výskumu.
