Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Stratiť sa v horách nie je až taká hrozná predstava

K mestám, v ktorých ľudia dovidia priamo na tatranské končiare a štíty, patrí aj Liptovský Mikuláš. V tomto zornom uhle vyrástli aj deti z dvorov pri krčme u Lisých.

Aj teraz už ako starý muž sa Jaroslav Součík najlepšie cíti v Tichej a Kôprovej doline.Aj teraz už ako starý muž sa Jaroslav Součík najlepšie cíti v Tichej a Kôprovej doline. (Zdroj: LACO HÁMOR)

Starší si možno spomenú, že aj v sedemdesiatych rokoch 20. storočia stávali pred pohostinstvom autobusy prímestských liniek.

Vo dvoroch, smerujúcich k synagóge, žili ešte pred vojnou židovské aj kresťanské rodiny. Medzi nimi rodiny Lisých, ale aj Gemzickovci, Hižnayovci, Stupkovci, Šoučíkovci. O bránu ďalej Bullovci, Jastrabíkovci, Lamajkovci, Lukašíkovci a mnohí iní.

Scenár začínajúci sa narodením, dorastaním a potom aj presťahovaním sa opakoval roky v nezmenených podobách. K chlapcom z námestia patril aj neurológ, prednosta Univerzitnej nemocnice neurologickej kliniky v Bratislave, profesor Ľubomír Lisý. Ale aj iní. Napríklad, Jaroslav Šoučík, ktorý sa na penzii venuje najmä fotografovaniu.

Výhľad z obývačky priamo na krmelec pre srnčiu zver

„Na staré kolená som sa presťahoval do Domova sociálnych služieb Anima na sídlisko Podbreziny v Liptovskom Mikuláši. Keď som videl výhľad z okna obývačky, neváhal som ani minútu. Pozerám sa priamo do porastu masívu výšiny Háj a teraz v zime prichádzajú ku krmelcu hladné zvieratá. Srnčia zver je vo väčšine, ale pobehujú tam aj líšky a, pochopiteľne, sa tam poprechádzal aj medveď, kým ho nezastrelili,“ hovoril Jaroslav Šoučík.

Ale radosť zo stretnutí so zvieratami majú aj iní. Do krmelca im nosia suchý chlieb a ovocie aj dôchodcovia, ktorým už nohy veľmi neslúžia. Ťažko idú do prudkého svahu, opierajú sa palicou, no s vervou a radosťou, že majú lesných priateľov takto poruke.

Huby nielen zbiera, ale aj fotografuje

K prírode mal J. Šoučík blízko odmala. Na tatranské končiare hľadel pomedzi strechy námestia. A nielen on. S mnohými rovesníkmi chodí do hôr dodnes.

„Známy neurológ Ľubo Lisý aj s manželkou, len čo majú chvíľu voľna, pricestujú domov a ideme spolu iba tak na prechádzku, čučoriedky či brusnice, alebo huby,“ vysvetlil J. Šoučík.

Huby nielen zbiera, ale aj fotografuje. V izbe, za ktorej oblokom naozaj vidno uprostred dňa divú zver, visia na stene v paspartách aj zväčšeniny fotografií rôznych druhov húb. Dubákov, muchotrávok jedovatých aj jedlých ružoviek, plávok, kuriatok, bedlí.

„Viete, prejsť popri hubách a iba ich vybrať z podrastu ihličnana, sa mi nevidelo. Preto som si zaobstaral kvalitný fotoaparát a začal som tento úžasný a tajuplný svet húb fotografovať. Po čase ich bolo viac a viac a nakoniec mi vyšla knižka. Niektoré zo záberov som vystavoval v Liptovskom Mikuláši,“ povedal J. Šoučík.

Má svoje zaujímavé turistické trasy

Ako pre mnohých iných aj pre neho je fotografovanie rituál na zaznamenanie určitej si-tuácie. Neopakovateľnej. Chvíle, ktorá sa nemôže vrátiť.

V nedávno vydanej publikácii, mimochodom, pripomínajúcej aj vďaka mapkám prehľadný informačný materiál, ktorých je, čuduj sa svete, v Liptove stále nedostatok, si čitateľ nájde mnohé. Podľa Šoučíka najkrajšie pohľady na Liptov sú zo Západných Tatier, z Volovca, Salatína, Baníkova, Plačlivého a Sivého vrchu. Ale má aj svoje najzaujímavejšie turistické trasy.

„Myslím si, že mám po toľkých rokoch dostatočný prehľad. Važecká dolina v okolí Štrbského plesa smerom pod Kriváň patrí k tým najkrajším. Zelené pleso krivánske je morénovo-karové jazero v nadmorskej výške 2012,5 metrov v trógu Važeckej doliny. Nemá prítok ani odtok. Pod čelnou morénou presakujú do neho vody Bieleho Váhu,“ poznamenal J. Šoučík.

To je aj jeden z prameňov Váhu. Pred štyridsiatimi rokmi v Bystrej doline v okolí Bystrého sedla videli spolu s kamarátom z detstva muflóny. Kamzíky sa pohybovali aj pri Račkových plesách.

So svišťami má intenzívne vzťahy

„Krátko po skončení vojny začal premávať na Podbanské autobus. Pre mňa a mojich kamarátov, len čo okopneli vŕšky a sneh sa držal už iba v priehlbinách a vysoko v horách, to bol čas, keď sme smerovali najmä do oblasti Kamenistej, Račkovej a Tichej doliny. Doteraz mi zostalo, že sa usilujem predbehnúť poľovníkov, ktorí sú na postriežke už pred svitaním,“ hovoril s úsmevom J. Šoučík.

Tvrdí, že má intenzívne vzťahy s niektorými svišťami. Podobne ako výskumník, dokumentarista a kameraman Pavel Ballo, ktorého po rokoch svištie rodinky dôverne poznajú, zdá sa, že aj J. Šoučíka si zvieratká zapamätali.

„Keď je dostatok vody v okolí Žiarskeho plesa, som pozoroval svišťov. V blízkosti chodníka smerom na sedlo má noru môj kamarát, ale stane sa, že idem okolo a neukáže sa,“ napísal Šoučík v knižke. Svišť vždy vybehol na neďalekú skalu a pozoroval ho. „Teraz nič. Pred dvoma mesiacmi ešte žil. Vtedy so mu doniesol dobošku. Jednu orieškovú a druhú obliatu čokoládou.“

Väčšinu prechádzok s fotoaparátom absolvoval J. Šoučík v minulosti spolu s priateľmi. S bratom Štefanom, Ivanom Beláčikom a Vladimírom Staroňom. „Raz som stretol partiu starších českých turistov, ktorí vyšli v krátkom čase tie najťažšie trasy Západných Tatier. Na Baníkov, Tri kopy, Ostrý Roháč. Zvládli aj Skriniarky. Jeden z nich mal problém s achilovkou a pri rozlúčke mi povedal, že sa zo života treba tešiť každý deň, pokiaľ sa dá. A potom, aby to netrvalo príliš dlho. Lebo staroba, ako mi povedal, je smutná. Zatiaľ však je to jediný známy spôsob, ako sa dožiť vysokého veku.“

Chcú vedieť, čo bude, ak nohy prestanú poslúchať

Aj teraz už ako starý muž sa najlepšie cíti v Tichej a Kôprovej. Hory sú plné ľudí. Mladší sa pozhovárajú so svojimi rovesníkmi. Starší tiež.

„Vlani som sa bol rozlúčiť s Jakubinou, ktorá je súčasťou Otrhancov. Vzal som si kamienok,“ povedal J. Šoučík.

Má podobný problém ako starí turisti. Tak sa jeden od druhého chcú dozvedieť, čo bude, ak už ich nohy nebudú počúvať. Neuvládzu horské túry.

V zime je čas na spomienky

V zime, keď sa chodí do prírody menej ako v lete, je čas na spomienky. Šoučíkovi rodičia bývali cez vojnu vo Vrbici, neskôr na Močiaroch. Pre mladších čitateľov je to časť mesta na brehoch Demänovky, oproti areálu vojenskej akadémie.

„Bol to len taký domček neďaleko Kernovcov. Ale zakrátko sme už bývali na námestí, ktoré bolo vtedy vydláždené burgovcami. Skálím z Váhu, ako je teraz pri fontáne. Boli tam aj kocky. Guľky a futbal sme hrávali na ulici alebo priamo pred dverami župného domu,“ spomenul J. Šoučík.

Ako mnohí jeho rovesníci aj on pracoval v baniach, ale do dôchodku šiel už ako tlačiarenský majster. A fotografovanie nie je veľmi vzdialené od polygrafie. Inak povedané, Šoučík - fotograf nezaprie v sebe technika. Trpezlivého a precízneho, ktorý si počká na správne svetlo.

Ľudí, ktorí sa v horách stratili, je dosť

Ale niekedy sa dočkal aj prekvapenia. Neraz sa pri čakaní pred ním objavila medvedica s mladými, alebo, keď mu počasie skomplikovalo cestu domov. Lebo hora a les sa často po dvoch troch rokoch zmení na nepoznanie. Ale to pozná skoro každý, kto chodí rád po horách a vrátil sa.

„Je to tak. Tých, ktorí sa stratili v horách, je dosť. Dokonca sa sem-tam objaví na smerových tabuľkách krátky oznam o hľadaní muža, ktorý sa stratil. Ak ho náhodou stretnete, zavolajte na číslo telefónu. Či dokonca stretnete partičku, ktorá sa vybrala stratených ľudí hľadať. Ale ja si myslím, že stratiť sa v horách nie je až taká hrozná predstava.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 725
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 686
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 919
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 248
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 187
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 589
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 891
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 658
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 595
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 621
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V meste plánujú cez víkend otvoriť 15 odberných miest.

2 h
Zľava Simona Koreňová, Martina Tarageľová

Aj keď rok 2020 bol ochudobnený o mnohé športové podujatia, šachisti stihli počas zmiernenia opatrení zorganizovať viaceré šachové turnaje. Liptovská šachová škola bilancuje rok.

7 h
Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

15 h
Ivan Krajčírik v zelenom

Brankára Macíka nahradil v MFK Ružomberok Krajčírik.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

13 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

12 h

Muža našli už bez známok života.

18 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?