LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Tento odpad sa má, podľa európskej legislatívy, od roku 2011 likvidovať po novom. Mal by sa zhodnocovať a ďalej spracovávať.
„Minulý rok sme fermentačnú linku zabiehali a teraz sme za peniaze z európskych fondov kúpili nádoby na uskladnenie a ostatné mechanizmy na zváženie a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu," povedal primátor Branislav Tréger.
Mesto musí dodržiavať prísne podmienky zmluvy
Tento rok už bude musieť fermentačné linka robiť naplno a spracovávať odpad v predpísaných množstvách. Mesto pritom musí dodržiavať aj prísne podmienky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o spracovaní odpadu.
„Linku sme vyskúšali v praxi už minulý rok pri rekonštrukcii Hradnej ulice, keď sme z nej použili humus na zatrávnenie," doplnil primátor.
Hrádocká fermentačná linka by v budúcnosti mohla biologický odpad premieňať nielen na humus, ale aj na palivo.
Ľudia sú nedisciplinovaní, stále triedia málo
„Ak by sme prostredníctvom ďalšieho prídavného zariadenia primiešali do spracovávaného odpadu kartón, mohli by sme vyrábať palivo. Odpad by sa potom po dohode spaľoval, napríklad, v energetickej jednotke, ktorú má veľká miestna drevárska firma. Ale toto je skôr záležitosť budúcnosti. Teraz nás čaká ťažký rok, keďže musíme dodržiavať prísne pravidlá, ktoré nám ukladá zmluva," dodal B. Tréger.
Novou spracovateľskou technológiou odľahčí mesto skládku od biologického odpadu a odstráni problémy pri jeho utláčaní a vrstvení. Tráva, listy či iný hnijúci odpad spôsobuje vzduchové medzery, vrstvy potom nie sú pevné, podložie skládky sa prepadáva a je nestabilné.
„Ľudia sú stále nedisciplinovaní a oproti starším členom únie stále triedime málo. Takže nevhodného odpadu na skládke sa tak rýchlo nezbavíme," dodal primátor.
