Deťom z detských domovov pomáhajú už viac ako 30 rokov. Ich cieľom je poskytnúť deťom odkázaným na náhradnú starostlivosť plnohodnotnú rodinu. Detské centrum v Ružomberku okrem iných aktivít vytvára podmienky na to, aby mohli žiť v skutočných rodinách.
RUŽOMBEROK. Počiatky siahajú do roku 1980, kedy dobrovoľníci z celého Slovenska začali pre deti z domovov organizovať súťaže, tábory a rôzne kultúrne či športové podujatia.
O desať rokov neskôr založili Detské centrum, prvú slovenskú spoločnosť pre pomoc deťom v náhradnej starostlivosti. Vďaka ich aktivite a úprimnému záujmu prinavrátiť deťom stratenú rodinu žije dnes 40 detí v 15 profesionálnych rodinách.
Na štát sa nemôžu spoliehať
Aby deťom zabezpečili to, na čo má každý človek nárok, teda pocit bezpečia a teplo domova, musia bojovať mnohokrát s veternými mlynmi.
Polená im pod nohy hádže nielen štát v podobe prísnych a niekedy aj nezmyselných alebo nedostatočných zákonov či predpisov, ale aj ťažko dostupné peniaze.
„Na fungovanie detského domova dostávame peniaze zo štátneho rozpočtu vo výške priemerných výdavkov. Urobí sa priemer detských domovov z celého Slovenska, výška sotva stačí na pokrytie tých najzákladnejších potrieb. Ak ale štát škrtá rozpočet, sme prví, ktorých sa to dotkne. My sami sa potom musíme obracať a pokrývať to, čo nám štát zobral," priblížil Viktor Blaho, prezident Detského centra.
Existujú vďaka darom od vnímavých sponzorov, podnikateľov, jednotlivcov, ale veľkou pomocou sú aj dve percentá z dane, ktoré im môže odviesť každá fyzická osoba.
Detské centrum je aj zriaďovateľom detského domova, všetky deti umiestňujú do profesionálnych rodín, ktorým zároveň poskytujú poradenstvo. Rodiny sú roztrúsené vo všetkých kútoch, napríklad, v Bratislave, Trenčíne, Liptovskom Mikuláši alebo na Orave.
Profesionálny rodič je povolanie ako každé iné. Detský domov mu za prácu vypláca mzdu. Predsa len ju nemôže robiť hocikto.
„Profesionálny rodič je ten, kto okrem vlastných detí chce vychovať aj cudzie. Musí mať silný vzťah k deťom a úprimnú snahu im pomôcť. Iste, je tam aj finančná motivácia, no na profesionálnom rodičovstve sa nedá zbohatnúť," doplnil Blaho.
Detský domov nedokáže dieťa pripraviť pre realitu
Hlavnou myšlienkou profesionálnych rodín je, že jedine fungujúca rodina môže dať dieťaťu kompletný vzor toho, ako vyzerá skutočný život.
„Ide to aj bez rodiny, ale je to veľmi ťažké. Deti, ktoré opustia detský domov, sú zmätené a nevedia sa orientovať v živote," konštatoval Blaho.
Na Slovensku existuje stovka detských domovov, v ktorých žije viac ako 4–tisíc detí. V 500 profesionálnych rodinách čaká na osvojenie alebo pestúnstvo približne 700 detí. Podľa prezidenta Detského centra je to stále veľmi málo.
„Štát si uvedomuje, že sa o ne musí postarať. Niekoľko desaťročí tu bol systém, ktorý stvrdol, zapustil korene a teraz sa to ťažko premieňa. Každý si uvedomuje, že dieťa naozaj patrí do rodiny, ale štátu dochádza veľmi pomaly, že profesionálne rodiny sú pre deti tým najlepším riešením."
Na potreby detí reagujú slimačím tempom
Zákony sa, našťastie, korytnačím krokom, no predsa, hýbu dopredu. Parlament schválil zákon, ktorý hovorí, že všetky deti do troch rokov musia žiť v profesionálnej rodine. Zákon ale nehovorí, že tam nemôžu ísť aj staršie deti. Detské domovy sa striktne držia toho, čo im zákon prikazuje, nie toho, čo im umožňuje. Pripravovaná novelizácia posunie hranicu na úroveň šiestich rokov, teda počet detí v detských domovoch klesne.
Postihnuté deti v starostlivosti štátu tvoria ďalšiu čiernu dieru v spleti zákonov. „Na ne štát nemyslí. Až teraz by malo dôjsť k zmene, zákony sa menia veľmi pomaly," dodal Blaho.
Hlavným cieľom Detského centra je umiestniť čo najviac detí do profesionálnych rodín. Evidujú okolo 100 čakateľov, ktorí chcú poskytnúť deťom svoje náručie predtým, ako si ich niekto osvojí. Do rúk profesionálnych rodičov by umiestnili oveľa viac detí, no brzdí ich zmluva so štátom, ktorý presne určí počet detí, ktoré môžu byť umiestnené do profesionálnych rodín.
Aj z profesionálnej rodiny musí dieťa odísť
Deti reagujú na zmenu prostredia a nových ľudí rôzne. „To, ako sa prispôsobia, je individuálne. Záleží na veku a prostredí, z ktorého prišlo. Prechod všetkých detí je postupný. Nebeží to tak, že príde neznáma pani a zoberie ho do rodiny. Najskôr sa zoznamujú na návštevách, potom strávi s rodinou víkend, prázdniny, chodia spolu na výlety. Ak je dieťa bezproblémové a profesionálny rodič je tiež fantastický, neznamená to, že si sadnú," priblížila svoje skúsenosti psychologička Soňa Balážová.
Stretáva sa s tým, že ľudia sa chcú starať najmä o malé deti do jedného roku.
„Nikomu túto predstavu neberiem, chvalabohu, že sú ľudia, ktorí sú ochotní prijať cudzie dieťa. Evidujeme 100 žiadostí a môžem povedať, že 90 z nich chce práve jedno malé dieťa do jedného roka. Tieto sú umiestnené veľmi rýchlo a z profi-rodiny ide na adopciu do 2 až 3 mesiacov. Ľudia sa boja zobrať si staršie deti a súrodencov," dodala psychologička z Detského centra.
Úloha profesionálneho rodiča nie je špecifická len z toho hľadiska, že vychováva cudzie dieťa, ale aj v tom, že si uvedomuje, že sa musí s dieťaťom raz rozlúčiť. „Navzájom si prirastú k srdciam. Je veľmi náročné opustiť niekoho, s kým dlho žijete. Jedného dňa vám niekto zavolá, že dieťa, o ktoré sa staráte ako o vlastné, do mesiaca odíde," vysvetlila Balážová.
Deti majú o aktívny život postarané
Detské centrum v Ružomberku nestráca kontakt s deťmi v profi-rodinách. Aj keď nežijú s pracovníkmi pod jednou strechou, stále sú to „ich deti". Štyrikrát do roka organizujú viacdňové stretnutie všetkých náhradných rodín v niektorom z rekreačných stredísk. Pravidelne pripravujú aj deň matiek a deň otcov.
„Deti sa na to veľmi tešia, stretnú sa s kamarátmi, venujú sa mnohým športovým aktivitám. Rodičia si zase navzájom vymenia cenné skúsenosti a rady. Pomôžu im aj naši prizvaní odborníci," dodal Blaho.
