O Newtonovi je známe, že sa dostal do sporu so známym astronómom Edmondom Halleym, po ktorom je pomenovaná kométa.
Halley sa raz Newtona opýtal, ako je možné, že taký veľký vedec a učenec môže veriť takým nezmyslom, akým je astrológia. Newton zareagoval otázkou: „Pán Helley, ako dlho ste študoval astrológiu?" „Nebuďte smiešny, nebudem sa zaoberať predsa takými nezmyslami," odpovedal Halley. „V tom prípade sa my dvaja nemáme o čom rozprávať, pán Halley. Ja ju totiž študujem už veľa rokov."
Reakcie súčasných vedcov na astrológiu sú založené na predsudkoch
Žiaľ, za tie roky, čo uplynuli od tohto príbehu sa toho veľa nezmenilo. Aj dnešné reakcie vedcov na astrológiu sú založené skôr na predsudkoch. Nikto z nich si nedal tú námahu, aby sa s astrológiou zoznámil do hĺbky. Inak by nevyhnutne museli prísť k iným záverom. To by ale, samozrejme, malo svoje následky. Nie astrológia, ale paradigma súčasnej vedy by sa otriasla v svojich základoch. A o to títo vedci nestoja. Dokonca sa tomu vehementne bránia a vytrvalo ignorujú aj vedecké dôkazy, ktoré dávajú za pravdu astrológii.
Môžem spomenúť, napríklad, systematický výskum francúzskeho psychológa Michela Gauqelina z roku 1950. Štatisticky spracoval množstvo horoskopov a hoci bol sám prísnym skeptikom, výsledky jeho štatistík, ktoré zodpovedali vedeckým kritériám, potvrdili platnosť mnohých astrologických „poučiek". Vedci tento fakt však neakceptovali. Exkomunikovali Gauqelina zo svojho stredu, a to aj napriek tomu, že okrem svojich predsudkov nenašli žiadne vedecké argumenty ani dôkazy, ktoré by jeho závery vyvrátili.
Niektoré vedecké poznatky predbehnú svoju dobu
Veľmi podobný osud zažíva aj slovenský sofiológ RNDr. Emil Páleš, CSc. Jeho práca tiež do značnej miery súvisí aj s témou astrológie. Spomeniem hlavne to, že metódami, ktoré spĺňajú tie najprísnejšie vedecké kritéria, dokázal, napríklad, synchronicitu a periodicitu v dejinách. Reakcia vedcov je však podobná. V lepšom prípade ignorácie, v horšom dokonca výsmech. Ale nakoniec podobné scenáre už z histórie poznáme. Niektoré vedecké poznatky, ktoré predbehnú svoju dobu, sú často akceptované až potom, čo vymrie celá generácia vedcov.
Je paradoxné, že práve veda, ktorá je v iných prípadoch postavená na objektívnom prístupe a vedeckých dôkazoch, je voči podobným výskumom neobjektívna a apriori ich odmieta na základe predsudkov, keďže nezapadajú do ich vnímania sveta.
Astrológii nemusím veriť, mám svoje skúsenosti
Astrológii sa venujem už niekoľko rokov. Jednak mám možnosť študovať svoj vlastný horoskop a overovať si ho vo svojom živote, ale mám aj možnosť nahliadnuť do životov mojich klientov, s ktorými prichádzam do kontaktu. Ak by ste sa ma teraz opýtali, či verím v astrológiu, musel by som po pravde odpovedať: „Nie, neverím".
Na začiatku som veril. Teraz už nie. Už totiž nemusím. Už to pre mňa nie je len otázka viery, ale skúsenosti. Neustále sa presviedčam, ako sa témy a energie v horoskope reálne prejavujú v mojom živote či v živote ľudí okolo mňa.
Ale aby som zase na tých našich vedcov nebol až príliš prísny. V niektorých prípadoch im aj tak trochu rozumiem. V čom? Veď ak niekto vníma astrológiu len podľa toho, ako sa prezentuje v svojej „pokleslej" forme vo väčšine médií, ani sa nie je čomu čudovať. Mnohé nezmysly, denné a týždenné horoskopy, ktoré vždy zredukujú všetkých ľudí na svete na dvanásť základných skupín, ktorým sa majú diať podobné veci, to potom každý človek so zvyškom zdravého rozumu musí usúdiť, že sú to hlúposti. Garantujem, že so skutočnou astrológiou tieto informácie nemajú nič spoločné.
Autor: Enki Hogh
