Majiteľ Jozef Badánik tvrdí, že mesto a stavebný úrad ho úmyselne šikanujú a zabraňujú, aby budovu dostaval. Mesto sa bráni slovami, že vlastník nedodržiava zákon a stavba ohrozuje životy a zdravie ľudí.
Ružomberčania sa nádejajú, že zmenou vedenia mesta sa vec pohne dopredu a obnažené múry stavby nebudú strašiť okoloidúcich.
„Jedným z mojich cieľov je dosiahnuť dostavbu objektu. Preto som inicioval rokovanie s jeho majiteľom za účasti vedúcej stavebného úradu a vedenia mesta. Cieľom rokovania je urýchlenie procesu v rámci platných legislatívnych možností,“ vyjadril sa k problému Ján Pavlík, primátor mesta Ružomberok.
Kolotoč nezmyselných pokút a kontrol
Súčasný vlastník odkúpil budovu na rohu Mostovej a Hurbanovej ulice v roku 2005 od Poľnohospodárskeho družstva Lisková. Rovnako mu patrí aj budova bývalej Makyty, ktorá je s polyfunkčným domom v tesnom susedstve.
Stavebný úrad nariadil pôvodnému vlastníkovi, teda Poľnohospodárskemu družstvu Lisková, zabezpečovacie práce, aby budova neohrozovala okoloidúcich. Vtedajší majiteľ mal tak urobiť najneskôr do mája 2005. Kúpou nehnuteľnosti sa všetky práva a povinnosti preniesli na nového majiteľa. No ten sa stal oficiálnym vlastníkom až o pol roka neskôr.
Ružomberský stavebný úrad za nedodržanie zákona potrestal nového majiteľa pokutou vo výške vtedajších 100-tisíc slovenských korún.
„Spomínanú pokutu udelilo mesto aj pre porušenie stavebného zákona za to, že bez udania závažného dôvodu predlžuje lehotu na ukončenie stavby podľa stavebného povolenia,“ informovalo právne oddelenie Mestského úradu v Ružomberku.
Vlastník sa ale bráni, ak chce postupovať podľa zákonných predpisov, k stavbe musí mať zabezpečený prístup. Pozemok s prístupom však mesto predalo spoločnosti, ktorá tu plánuje stavať veľké nákupné stredisko. Tým, podľa neho, mesto zabránilo jeho zámeru stavbu dokončiť podľa pôvodného účelu a koná v prospech spoločnosti.
„Dostavba objektu v žiadnom prípade nebola znemožnená, pretože stavebník má prístup ešte z dvoch ulíc, z Mostovej a Hurbanovej, odkiaľ bolo možné stavbu dostavať,“ obhajuje sa stavebné oddelenie mesta.
Zákon hovorí, že dohľad môže stavebný úrad vykonať len na stavbách, ktorú sú rozostavané a dokončené. Práce na kontroverznej budove ale majiteľ zastavil, napriek tomu čelil kontrole úradu už trikrát.
Jozef Badánik sa voči pokute odvolal na Krajský stavebný úrad v Žiline, ktorý pokutu zrušil ako nezákonnú.
Jedna parcela, dvaja zapísaní vlastníci
K obom objektom boli určené v stavebnom konaní ešte v roku 1998 dve parcely, ktoré tvoria nutný prístup pre zásobovanie a parkovanie. Na liste vlastníctva jednej z parciel boli zapísaní dvaja majitelia: mesto Ružomberok a Jozef Badánik.
Tu je jablko sváru, pretože mesto nechcelo predať pozemky súčasnému vlastníkovi budov Jozefovi Badánikovi, ktorý o ne niekoľkokrát žiadal. Mesto malo vraj s parcelami vlastný záujem.
O niekoľko mesiacov neskôr ich predalo. Teda aj ten pozemok, ktorý podľa listu vlastníctva patril súčasne Badánikovi. Prístup ku budove polyfunkčného domu sa dostal do rúk spoločnosti, ktorá bude vedľa stavať nákupné stredisko.
Ako sa mohol z listu vlastníctva stratiť jeden z majiteľov? „Zo Správy katastra v Ružomberku nám oznámili, že dokazovaním zistili, že pozemok patrí do vlastníctva mesta a nie do vlastníctva Jozefa Badánika. Kataster mestu oznámil, že došlo k oprave v liste vlastníctva a vlastníkom sa stalo mesto. Preto sa mesto správalo a konalo ako majiteľ,“ odpovedalo právne oddelenie mesta.
Na základe akých skutočností a dôkazov došlo tak jednoducho k zmene v liste vlastníctva, už neuviedlo.
Kto drží v ruke rozhodujúci tromf?
Predaj parciel sa uskutočnil bez verejnej súťaže. Z toho vyplýva, že na pozemkoch sa nemôže stavať. Aký má spoločnosť zámer s priestorom medzi dvoma budovami, z ktorých jej ani jedna nepatrí?
„Pozemok mesto pripravovalo pre potreby výstavby nákupného centra na základe žiadosti. Či je pre nich zbytočný, musia posúdiť sami. Zastupiteľstvo žiadosti vyhovelo schválením príslušného uznesenia,“ informovalo právne oddelenie mestského úradu.
„Spoločnosť má skúpené pozemky a my sme ich jediní susedia. Spoločnosť má veľký záujem o naše budovy, pretože bránia nákupnému centru. V ceste, ktorá vedie popri našich budovách, sú tepelné rúry. Nemajú sa ako napojiť na kanalizáciu, elektriku a vodu. Môžu tak najjednoduchšie a najkratšie urobiť iba cez náš dvor,“ vysvetlil Badánik.
Majiteľ budovy polyfunkčného domu začal rokovať so spoločnosťou o odkúpení pozemku, ktorý tvorí prístup do budovy. Druhou možnosťou bol predaj oboch budov spoločnosti. K dohode však nedošlo, spoločnosť teda nemá pozemky pod oboma budovami a ich vlastník nemá k nim prístup, iba po cudzom pozemku.
„V čase predaja pozemkov spoločnosti, ktorá bude stavať nákupné centrum, sme predpokladali, že Jozef Badánik svoje nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v záujmovom území spoločnosti tiež odpredá. Nemohli sme predpokladať, že sa nedohodnú a Badánik od predbežných dohôd odstúpi,“ uviedlo právne oddelenie.
Arogancia mestskej samosprávy?
Badánik odmieta tvrdenie, že stavba ohrozuje okoloidúcich, za čo mu stavebný úrad uložil pokutu. K takémuto záveru dospel úrad bez znaleckého posudku od statika. „Stavba je pilotovaná, podložie je piesočnaté a pohyblivé. Pilotovanie je technicky najstabilnejšia forma ako zviazať budovu s povrchom. Budova je zdravá, pretože jej skelet je úplne v poriadku.“
Majiteľ dal na vlastné náklady vypracovať statický posudok, kde sa okrem iného uvádza, že „...súčasný stav budov nepredstavuje akútne nebezpečenstvo objektu alebo jeho časti.“
„Keď mesto zistilo, že máme záujem objekt dostavať, začali sa problémy. Dávajú nám pokuty, na ktoré nemajú právo. Keby mesto nerobilo prieťahy, stavby by teraz stáli. Budeme pokračovať v tom, čo sme začali. Ak bude treba ísť, pôjdeme do Štrasburgu, pravdy sa musíme dovolať. Pravdu treba niekam dotiahnuť a potom ju podčiarknuť, aj keď je to náročné na čas a peniaze,“ doplnil Badánik, ktorý zároveň tvrdí: „V predaji vidím zámer bývalého vedenia mesta dopomôcť výstavbe nákupného centra a zároveň to vnímame ako úsilie držať nás v hrsti, aby sme sa podriadili potrebám investora.“
Pekné miesto pre Ružomberčanov
„Budova bola naprojektovaná v roku 1996, stavala sa v rokoch 1996 až 1999. Technológie za ten čas pokročili, teraz sú lacnejšie a efektívnejšie spôsoby ako stavať. Dali sme prerobiť projekt a zosúladili ho so vzhľadom nákupného centra Aupark. Náklady sú dnes oveľa nižšie. Chceme obe budovy dostavať, spojiť a urobiť niečo pekné pre Ružomberčanov,“ priblížil zámer s budovami Jozef Badánik.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
