Základ arboréta tvorilo asi dvesto líp vysadených v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia vzniku Spojených štátov amerických. Po zániku prvej lesníckej školy park strácal svoj význam a postupne chátral.
Hrádocké arborétum bolo založené už v roku 1886 a súviselo s obnovením tradície lesníckeho školstva v meste. Pôvodne malo 27 hektárov a súčasťou boli aj lesné škôlky, ovocné sady a rybníky.
Prvé dreviny v arboréte boli domáce. Vysádzali ich v skupinách, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes, napríklad skupina dubov, bukov či smrekovcov v Belanskej štvrti. Cudzokrajné dreviny po prvýkrát do arboréta doniesol riaditeľ Bohuslav Procházka.
Vojnové roky arborétum nepriaznivo poznačili. Plocha zarástla burinou a krovinami, domáce dreviny vytlačili cudzokrajné. Postupom času a rozrastaním výstavby v meste z arboréta ubúdalo a dnes sa z neho zachovalo asi osem hektárov.
V roku 1982 ho vyhlásili za chránenú študijnú plochu a zaradili do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V prvej polovici osemdesiatych rokov vypracoval kolektív autorov pod vedením I. Otrubu projekt rekonštrukcie arboréta.
Na jeho základe je dodnes rozdelené do siedmich zón. V severoamerickej sú dreviny zo severnej Ameriky, v euroázijskej z Európy a Ázie, v tretej rododendrony, v ďalšej vždy zelené rastliny, vo východoázijskej zóne sú vysadené vresoviská a alpinum a v jednej zóne sú iba vŕby.
V súčasnosti je Hrádocké arborétum majetkom Žilinského samosprávneho kraja a spravuje ho Stredná odborná lesnícka škola J. D. Matejovie Liptovský Hrádok. Takmer všetky práce v arboréte robia študenti školy v rámci praxe. Ročne v ňom odpracujú 1800 až 2400 hodín.
V minulosti v arboréte pracoval aj záhradník. Takmer tridsať rokov ním bol Jozef Junek. V rokoch 2005 až 2007 pri rekonštrukcii drevinového zloženia arboréta odstránili viac ako dvesto drevín, ktoré svojím pôvodom nepatrili do jednotlivých zón alebo v dôsledku zdravotného stavu ohrozovali návštevníkov. Hrádocké arborétum je v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyhlásené za chránený areál so zaradením do 4. stupňa ochrany.
Pre žiakov lesníckej školy a mladých lesníkov je živým kabinetom dendrológie, kde chodiaspoznávať dreviny.
Autor: MAREK JURIŠ
