LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V pretekoch C1 skončil na Európe v Čunove tretí, na svetovom šampionáte v slovinskom Tacene bol piaty a v konečnom poradí Svetového pohára obsadil výborné druhé miesto.
To všetko sú výsledky, ktoré by iní športovci brali všetkými desiatimi, ale Saša má väčšie ambície. Chce byť najlepší, chce prekonať Martikána a to je výzva, ktorá ho stále ženie dopredu.
Tomuto cieľu podriaďuje všetko. Na prvom mieste je uňho vodný slalom, ale o Slafkovskom je známe, že veľmi rád aj lyžuje a vyžíva sa vo všetkom, kde cítiť poriadny adrenalín. „Hory, lyžovanie i skialpinizmus sú moja vášeň cez zimu a najmä skialpinizmus je nosnou časťou zimnej kondičnej prípravy," hovorí náš špičkový kanoista.
Splnil si svoj dlhoročných sen
„Na Kriváň som sa doteraz pozeral ako na výzvu, pretože som odmietal naň vystúpiť cez leto pre zostup, ktorý má nelákal. Tak som si povedal, že naň pôjdem iba v zime, aby som si ho mohol zlyžovať."
Už asi štyri roky sa tak pozeral na Kriváň s túžbou a zároveň aj patričným rešpektom. Na to, aby sa dal zlyžovať, sú totiž potrebné dobré snehové podmienky – dostatočná výška snehu a jeho stabilita pre hroziace lavíny - počasie a čas.
„Keďže najčastejšie sú ideálne podmienky v jarnom období, keď my už máme sezónu v plnom prúde, tak som odkladal tento môj sen z roka na rok, až doteraz. Sledoval som vývoj lavínovej situácie i počasie už od piatka a všetko nasvedčovalo, že práve posledný januárový víkend by to mohlo konečne vyjsť."
Alexander Slafkovský vedel, že ak dobré podmienky nevyužije, tak zlyžovanie asi odloží opäť o rok, pretože pred niekoľkými dňami odišiel na tradičné sústredenie do Austrálie, čo je prakticky začiatok slalomárskej sezóny.
Nápad sa mu od začiatku pozdával
„Oslovil som Mareka Trávnička, môjho kondičného trénera, s ktorým najčastejšie absolvujem skialpinistické túry. Marek je aj horský vodca a tento nápad sa mu hneď pozdával. Obvolali sme niekoľko ľudí, ktorí nám potvrdili, že by podmienky mali byť dobré. Do-hodli sme sa na nedeľu ráno, že pôjdeme hore. Vyrážali sme až o desiatej zo Štrbského Plesa, lebo Marek mal ešte nejaké povinnosti. Zhodou okolností sme tam stretli kamaráta, chatára z Vysokých Tatier Milana Štefánika, ktorý bol kedysi reprezentant v skialpinizme. Trochu nás od výstupu odhováral, že je málo snehu a aby sme radšej išli s ním na Furkotský štít." Slafkovský so svojím kondičným trénerom sa však rozhodli, že skúsia ísť na Kriváň a ak by bolo zle, potom sa otočia.
„Vyrazili sme. Počasie bolo fantastické, inverzia, takže svietilo slnko, vietor nefúkal a bolo len okolo -5 stupňov Celzia. Po asi hodine a pol sme sa dostali traverzom a následným stúpaním cez les nad pásmo kosodreviny a tam sa nám otvoril úžasný pohľad na vrchol," rozplýval sa ešte aj na druhý deň Alexander Slafkovský. A to ešte netušili, aké nádherné divadlo na nich čaká.
„Na slnku bolo tak teplo, že Marek chvíľu šľapal aj do pol pása vyzlečený. Výstup do Daxnerovho sedla sme išli ešte s lyžami na nohách a museli sme chodiť pomedzi kamene a trčiacu kosodrevinu. Asi v polovici sme stretli troch kamzíkov, ktorí sa na nás zhora pozerali a neskôr odbehli do východnej steny Kriváňa. Po chvíli sa však objavili ďalšie dva, ktoré už vôbec netrápilo, že šliapeme priamo k nim a až keď sme boli na pätnásť až dvadsať metrov od nich, odkráčali tiež."
Doplnili tekutiny a pokračovali do sedla
„Doplnili sme tekutiny, niečo pojedli a pokračovali hore do sedla. V Daxnerovom sedle sa nám znovu ukázal vrchol Kriváňa a otvorila sa krajina, ale tu sme si už dali lyže na batohy. Našťastie bola celkom dobre prešľapaná stopa, takže sme si nemuseli nasadzovať mačky a používať cepíny, ktoré sme mali so sebou. Z Daxnerovho sedla to vyzeralo na vrchol už len na skok a celou cestou sme si obzerali úžasné kopce okolo, ako aj trasu, ktorou by sme chceli zlyžovať. Vrchol nás priťahoval ako magnet, takže únava neprichádzala. Na samý vrchol Kriváňa nám to trvalo asi tri hodiny a strávili sme tam približne dvadsať minút."
Lyžovať začali už od dvojkríža
Počas kochania sa na nádherný výhľad a diskutovaní o tom, kade pôjdu dole, obaja zjedli nejaké energetické tyčinky a gely, doplnili si do tela tekutiny, prezliekli sa a pripravili na lyžovanie.
„Lyžovať sme začali priamo od dvojkríža, ktorý zdobí vrchol. Prvá tretina zjazdu bola najnáročnejšia pre výrazný sklon ako aj sneh, keďže pre inverziu sa tam utvorila škrupina, čo nám znepríjemňovalo lyžovanie. Čím viac sme však klesali, tým sa podmienky zlepšovali, až sme prišli do pásma, kde bol prachový sneh a to už bolo niečo fantastické. Nechali sme sa tým zlákať, až sme skončili úplne dole v kosodrevine, kde sa už nedalo pokračovať.
Nasadili sme si tak znova stúpacie pásy na lyže a roz-hodli sme sa trochu vrátiť a pokúsiť sa pomedzi skaly a kosodrevinu vystúpať nazad na hrebeň. Takže sme si vo finále pridali ešte viac ako hodinu a pol dlhý výstup, aby sme následne mohli začať zostupovať smerom na Štrbské Pleso, kde sme mali autá.
Zostupovali sme s nasadenými stúpacími pásmi bez zafixovania viazaní a lyžiarok, takže počas zostupu lesom nebola núdza o krkolomné situácie. Nakoniec sme po takmer siedmich hodinách prišli k autám s nastúpanými 1600- výškovými metrami v nohach, ale s veľkými úsmevmi na tvárach," dokončil Alexander Slafkovský rozprávanie o svojom nedeľňajšom zážitku na Kriváni.
Momentálne trénuje v Austrálii
Kanoista Alexander Slafkovský sa momentálne nachádza na konci zimnej prípravy. So svojím novým trénerom Stanislavom Gejdošom a kajakárom Jánom Šajbidorom chodieval pádlovať do bazéna vo vojenskej akadémii a momentálne trénuje v austrálskom Penrithe.
„Chcem sa tam dobre rozjazdiť a čo najlepšie pripraviť na veľmi dôležitú sezónu," povedal pred nedeľným odletom A. Slafkovský.
Autor: Ján Ježík
