Po lesnej železnici, ktorá slúžila v období rokov 1904 až 1966 na zvážanie vyťaženého dreva z Ľubochnianskej doliny, už v súčasnosti nezostalo prakticky ani stopy.
ĽUBOCHŇA. O aspoň čiastočné vzkriesenie technického unikátu minimálne stredoeurópskeho významu sa všemožne snaží 18-ročný gymnazista Stanislav Kameniar.
Záujem o dávnejšie zrušenú železnicu v ňom vzbudil približne pred desiatimi rokmi starší novinový článok vyvesený na nástenke v miestnej základnej škole. „ Odvtedy ma pátranie po všetkom, čo dokumentuje jedinečnosť našej lesnej železničky, doslova pohltilo. Nepochybne patrila medzi najstaršie železnice v strednej Európe na zvoz dreva a bola medzi nimi prvou štátnou a jedinou elektrifikovanou," spresnil.
Koncom 60. rokov minulého storočia sa jej prevádzka stala nerentabilnou. Kompetentní rozhodli, že patrí do šrotu, hoci už vtedy to bol vzácny historický unikát. „Pre celú Ľubochňu bolo zrušenie tejto železnice obrovskou škodou. Mala dostať šancu v rámci cestovného ruchu. Rozobraté koľajnice skončili ako súčasť plotov či stavebný materiál. Aj z vozového parku sa zachovalo iba pár kusov," pokračoval spoluautor informačných tabúľ nielen o železnici v tamojšom kúpeľnom parku.
Okrem internetovej stránky plnej podrobných textov a dobových fotografií skonštruoval aj papierové modely vlakových súprav v mierke 1:20. Nie sú mu cudzie ani úvahy ľubochnianskej samosprávy o múzeu v chátrajúcej budove bývalého depa či vybudovaní niekoľkých stoviek metrov funkčnej trate. „Vyžiada si to značné množstvo finančných prostriedkov s dlhou návratnosťou, no naša unikátna železnica by si to určite zaslúžila," dodal Kameniar.
