ĽUBOCHŇA. S výnimkou útlmového obdobia po zrušení lesnej železnice v roku 1966 roztáča prúd vody z riečky Ľubochnianka opäť od roku 1993.
Interiér objektu s dominujúcimi kruhovými generátormi situovaného v zástavbe rodinných domov zdobia dobové fotografie. Táto funkčná technická pamiatka vzbudzuje zaslúženú pozornosť turistov prichádzajúcich do Ľubochne. Na malom priestore tu môžu uvidieť činnosť vodnej elektrárne, uviedol pre TASR Pavol Lopeň, jeden z dvoch bratov, ktorí tvoria obslužný personál.
Ľubochnianska dolina je jednou z najdlhších na Slovensku, má viac ako 25 km a veľa bočných doliniek. Je to pomerne veľké povodie na nazbieranie dostatočného množstva vody pre túto zaujímavú prietokovú elektráreň. Po nútenom odstavení bola značne zdevastovaná, no našťastie ju nepostihol rovnaký osud ako v prípade dnes už neexistujúcej železnice, pokračoval.
Približne 500 m od elektrárne sa nachádza zdrž na zachytávanie naplavenín, od ktorej tečie cez prívodný kanál približne 3,7 m3/s vody. Škoda, že už nepoháňa spomínanú zrušenú lesnú železnicu, no napríklad aj vlani fungovali obidve turbíny na plný výkon prakticky osem až deväť mesiacov a dodávali do rozvodnej siete výsostne ekologicky vyrobenú elektrickú energiu, dodal Lopeň.
