Ocenenie udeľujú štát Izrael a múzeum Jan Vašem v Jeruzaleme za záchranu Židov počas druhej svetovej vojny. Okrem nich ho minulý týždeň priznali ďalším štrnástim Slovákom. Mená obetavých Liptákov vytesajú do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Jad Vašem.
Titul Spravodliví medzi národmi dosiaľ udelili 23-tisíc záchrancom z viac ako 44 krajín sveta. Priznávajú ho od roku 1963 tým Nežidom, ktorí počas holokaustu zachránili životy Židom s nasadením svojho vlastného.
Slovensko je krajinou, ktorá má v prepočte na obyvateľa jeden z najvyšších počtov ocenení Spravodliví medzi národmi. Minulotýždňovým udeľovaním titulov prekročili Slováci hranicu päťsto vyznamenaných.
Titul si však už mohli prísť prevziať iba dvaja žijúci ocenení. Záchrancovia a ich príbuzní prebrali medailu od izraelského veľvyslanca Alexandra Ben-Zvi a izraelského ministra a generála Yossiho Peleda, ktorý ako dieťa prežil holokaust vďaka úkrytu u nežidovskej rodiny.
Zachraňovali obete, hoci sa sami mohli obeťami stať
Slávnostné odovzdávanie sa konalo minulú stredu v Historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky za účasti prezidenta Ivana Gašparoviča a premiérky Ivety Radičovej.
„Vždy je to dojímavé v tom, že si musíme pripomenúť tie strašné chvíle, keď človek nepoznal človeka. Alebo je to skôr hrôza,“ povedal Gašparovič na adresu fašizmu. „Treba sa zamyslieť, či tieto hrôzy nehrozia aj dnes. Či sme urobili všetko, aby sa neopakovali,“ dodal a apeloval na odstránenie hrozby terorizmu aj malicherných škriepok.
„Bez odvahy tých, ktorých dnes oceňujeme, by tu mnoho ľudí nebolo, nezachraňovali len ľudí, ale aj základné ľudské hodnoty. Tým, že zachránili obete, sa mohli aj sami stať obeťami,“ vyhlásila zase v príhovore Radičová. „Dnešná slávnosť potvrdzuje, že k slobode a demokracii neodmysliteľne patrí aj dejinná pamäť,“ dodala premiérka.
Holokaust viac ako ticho potrebuje hlas
„Na holokauste niet čo oslavovať. Mali by sme mu venovať minútu ticha. Lenže holokaust dnes viac ako ticho potrebuje hlas. Počas ceremónie Spravodliví medzi národmi budeme hovoriť nahlas,“ doplnil Ben-Zvi.
Veľvyslanec zároveň dodal, že ocenení by mali dnešným ľuďom slúžiť ako príklady a mali by sa od nich naučiť aj to, že každý zodpovedá okrem svojho života aj za životy druhých. Záchrancov označil za anjelov a svetlo v temnej histórii holokaustu na Slovensku.
Židov zachránili aj liptovské rodiny
Medzi ocenenými boli aj rodiny z Liptova. Rodina Kochláňovcov z Ľubele prichýlila židovské sestry Haberové na úteku z Poľska cez hory. Pani Kochláňová pomohla pri pôrode jednej zo sestier, ktorej sa narodila zdravá dcérka. Sestry aj bábätko prežili.
Stolár Michal Rázus z Liptovského Mikuláša poskytol úkryt Židovi a partizánovi Jehudovi Marikovskému. Zima ho vyhnala z úkrytu v horách a on náhodne zazvonil v dome v meste a požiadal o pomoc. Rázus ho prichýlil a do konca vojny ho ukrýval.
Záchranu ľudských životov vnímali ako samozrejmosť
Manželia Medveckí bývali v dome v centre Ružomberka na mieste, kde sa križujú ulice Mostová a Podhora. Dnes sa v budove nachádza cukráreň a na poschodí svadobný salón. V prednej časti bolo kvetinárstvo, ktoré manželia vlastnili.
V miestnosti, kde si teraz budúce nevesty skúšajú svadobné šaty, sa počas vojny zachránili dve židovské ženy Helena a Ester Friedmannové, ktoré sa tu ukrývali až do oslobodenia mesta.
Medveckí veľmi riskovalitým, že skryli v svojom dome Židovky. Keby ich Nemci odhalili, bez váhania by popravili celú rodinu.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ, (SITA)
