stva.
Po brutálnom vyšetrovaní mu udelili trest smrti obesením za to, že prostredníctvom ďalších ľudí informoval biskupa Michala Buzalku o plánovaných aktivitách Štátnej bezpečnosti proti predstaviteľom katolíckej cirkvi.
Spoločne s Jaškom poslali na smrť aj jeho spolupracovníka Pavla Kalinaja. V procese odsúdili ďalších dvadsať osôb spolu na 114-ročný pobyt za mrežami.
Hlavným nepriateľom bývalého režimu bola katolícka cirkev, ktorá odmietala spoluprácu a podriadenie sa komunizmu. Mnohých jej predstaviteľov preto na dlhé roky zatvárali do väzenia, alebo ich odsúdili na trest smrti. Obeťami tvrdého prenasledovania sa stali čestní a nevinní občania republiky.
Vďaka Jaškovi bola cirkev informovaná
Vykonštruovaný proces so skupinou okolo Bernarda Jaška je úzko spojený s biskupom Michalom Buzalkom, ktorého súdili spoločne s Pavlom Gojdičom a Jánom Vojtašákom.
Jaško pracoval od roku 1946 ako príslušník Zboru národnej bezpečnosti, kde vykonával poriadkovú službu. V roku 1949 ho presunuli do ďalekopisnej ústredne Povereníctva vnútra na odbor Štátnej bezpečnosti.
Prichádzal do kontaktu s ďalekopismi s cennými informáciami o pripravovaných útokoch proti kňazom, ktorí boli tŕňom v oku komunistických pohlavárov. V tom čase sa zoznámil s Pavlom Hajdinom a Pavlom Kalinajom.
Všetci boli aktívni kresťania, o obsahu tajných správ spolu často diskutovali a zhodli sa na tom, že je ich povinnosťou varovať predstaviteľov katolíckej cirkvi pred hroziacim nebezpečenstvom. Najzávažnejšie správy sa dostávali až do rúk biskupa Michala Buzalka prostredníctvom Štefana Uhrína, prednostu sociálneho oddelenia na povereníctve dopravy.
Zatkli ho po piatich mesiacoch
Jaško informácie odovzdával v troch podobách. Spojke posúval originály ďalekopisov, ktoré musela urýchlene vrátiť, robil ich ručné prepisy alebo zapojil aj druhý stroj, ktorý vyrobil kópiu tajnej správy. O jeho činnosti vedelo príliš veľa ľudí, aj keď si to on sám nechcel pripustiť.
Stále nebezpečnejšia práca ho prinútila pomýšľať na útek z krajiny. Po niekoľkých stroskotaných plánoch sa mu podarilo vymyslieť spôsob, ktorým by ušiel pred pozorným okom Štátnej bezpečnosti. 1. júla 1949 plánoval preplávať rieku Moravu na gumenom člne. Nepodarilo sa mu to, pretože deň pred útekom ho zadržali. Stalo sa tak päť mesiacov po tom, ako Jaško začal zbierať utajované ďalekopisy. Nasledovalo kruté vypočúvanie zo strany Štátnej bezpečnosti.
Už tri dni po zatknutí Bernarda Jaška hospitalizovali so zlomenými nohami a rebrami, zápalom obličiek, poraneniami hlavy a vnútorných orgánov. V zápise z vyšetrovania je uvedené, že vypadol z okna na druhom poschodí. Počas výsluchov politických väzňov vtedy patrilo k bežným praktikám vyhadzovanie vypočúvaných z okien. Neskôr ho dokonca liečili aj na psychiatrii, pretože mu lekári diagnostikovali „reaktívnu depresiu.“
Jaškovci poslúžili režimu ako odstrašujúci príklad
Súd prebehol 4. až 7. novembra 1949. Jaška a spolupracovníka Kalinaja odsúdil senát na trest smrti obesením. Ostatným členom skupiny vymeral dlhoročný pobyt vo väzení a zhabali im majetok. Tým, ktorí boli príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, odobrali vyznamenania, odznaky, funkcie a občianske práva na obdobie 5 až 10 rokov. Voči rozsudku sa obžalovaní odvolali. Ich prosby o milosť však zostali nevypočuté.
Bernard Jaško a Pavol Kalinaj sa popravisku nevyhli. 17. februára oboch obesili v ranných hodinách v priestoroch Justičného paláca. Neľudské podmienky pobytu vo väzení sa podpísali najmä na Kalinajovi, ktorý bol taký zoslabnutý, že ho ku slučke museli vyniesť.
Utajený súdny proces s Bernardom Jaškom a jeho spolupracovníkmi bol najväčším vykonštruovaným procesom s členmi Zboru národnej bezpečnosti. Mal byť akýmsi zdvihnutým ukazovákom a ukážku toho, čo sa stane s každým, kto sa odváži vynášať tajné informácie a pomáhať cirkvám na Slovensku.
Komunistický režim očakával od Zboru, ako svojej mocenskej páky, absolútnu oddanosť. Jeho úlohou bolo odstraňovanie nepriateľov totalitného režimu. Bolo neprípustné, aby v týchto zložkách pracovali ľudia, ktorí mu vzdorujú.
Na jeho odvážny boj proti všemocným nezabudli
Popravenému B. Jaškovi odhalili v roku 1997 pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome v Černovej zásluhou okresného predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska KPVS Pavla Brodňanského.
V roku 2004 udelil prezident Slovenskej republiky obom in memoriam Rad Ľudovíta Štúra III. triedy ako ochrancom demokracie. Za Bernarda Jaška ho prebrala jeho sestra Mária Laučeková z Černovej.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
