LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU) a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.
V Demänovej išlo už o tretie podobné stretnutie jadrových vedcov. Na seminári sa zúčastnil aj veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.
Nielen preto, aby ho otvoril, ale ako povedal: „Prišiel som spoznať nový kút Slovenska, ktorý som doteraz ešte nenavštívil."
Na stretnutí sa zaoberali zvyšovaním kvality a bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Vedci simulovali nebezpečné havárie
„Francúzsko je jedným z európskych lídrov, ktorý má tradične na vysokej úrovni nielen prevádzku, ale aj oblasť bezpečnosti jadrových zariadení. Slovensko tiež dlhodobo využíva jadrovú energetiku a snaží sa o efektívny a hlavne bezpečný chod svojich elektrární," povedal jeden z hlavných prednášajúcich Vladimír Slugen, profesor katedry jadrovej fyziky na fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Po úvodných kurzoch zameraných na materiály jadrových zariadení či nové tipy reaktorov sa vedci zaoberali jadrovou bezpečnosťou a vylepšeniami, ktoré urobili v Mochovciach či Jaslovských Bohuniciach.
Venovali sa aj novému prístupu v kultúre bezpečnosti a špeciálne sa zaoberali ťažkými haváriami. „Ich pravdepodobnosť je síce malá, ale keďže jadrová bezpečnosť je veľmi dôležitá, musíme sa ňou zaoberať hypoteticky, ak by sa niečo stalo," dodal V. Slugen.
Simulované havárie, ktoré jadroví vedci analyzujú, zvyčajne skombinujú tak, aby bol ich stav čo najviac nepriaznivý.
„Je to v podstate komplexný seminár pre mladých inžinierov, doktorandov alebo začínajúcich pracovníkov, ktorí sa budú s jadrovou bezpečnosťou stretávať ešte veľmi dlho," vysvetlil V. Slugen.
Využitie energie sa dynamicky mení
Slovensko v roku 2006 využívalo 57 percent jadrovej energie. Po tom, čo odstavili dva bloky v Jaslovských Bohuniciach, momentálne využívame 53 percent.
Francúzsko má 58 blokov a v roku 2008 využívalo takmer 78 percent energie z jadra. Využitie jadrovej energie sa, podľa V. Slugena, dynamicky mení.
„Napríklad, v roku 2006 bola lídrom Litva. Využívala až 86 percent jadrovej energie. Keďže v súčasnosti sú jediné dva bloky Litovskej elektrárne v Ignaline zatvorené, krajina nevyužíva žiadnu jadrovú energiu."
Využiteľnosť jadrovej energie súvisí hlavne s tým, ako sa vyvíja hospodárstvo a spotreba. „Po odstávke blokov v Jaslovských Bohuniciach jadroví vedci predpokladali, že využiteľnosť poklesne na 40 percent, ale ich očakávania sa nenaplnili.
„Obmedzila sa výroba energie z tých zdrojov, ktoré sú finančne náročnejšie a keďže je jadrová energia najlacnejšia, jej pokles nebol výrazný. V budúcnosti prispeje k zvýšeniu podielu využiteľnosti jadrovej energie na Slovensku spustenie elektrárne v Mochovciach," doplnil V. Slugen.
Každá krajina by si mala, podľa Európskej únie, na výrobu elektrickej energie vytvoriť optimálnu kombináciu zo zdrojov, ktoré má.
„V tomto prípade sú dôležité obnoviteľné zdroje," povedal V. Slugen. „Tie sú na Slovensku obmedzené, takže preto má najväčší podiel práve využitie energie z jadra."
Čím je elektráreň ďalej ďalej, tým viac sa ľudia boja
Ako je to s bezpečnosťou prevádzky jadrových elektrární, ktorá bola hlavnou témou seminára?
„Miera strachu z havárie jadrovej elektrárne narastá priamo úmerne so vzdialenosťou od nej. Dvadsaťpäť rokov od veľkej katastrofy v Černobyle sme nemali žiadnu jadrovú haváriu, ktorá by spôsobila úmrtia ľudí alebo vážne znečistenie životného prostredia. Černobyľ sa v minulosti používal ako príklad hrozby havárie jadrových elektrární. Dnes je to práve naopak, keďže od tejto tragédie sa nestalo nič, čo by ľudí vážne ohrozilo," vysvetlil univerzitný profesor.
Dôležitým faktorom jadrovej energetiky je aj ekológia. „Je to najčistejšia energia. Ak by sme jadrové elektrárne odstavili a nahradili ich, napríklad, klasickými tepelnými, tie by vyprodukovali toľko splodín ako celá automobilová a kamiónová doprava spolu," uzavrel.
