Narodil sa v Chicagu v roku 1962, jeho korene siahajú do liptovských Stankovian a oravskej Hornej Lehoty. Minulý týždeň oslávil 49. narodeniny. Patrí k najznámejším osobnostiam na americkej countrybluesovej scéne a kritika ho hodnotila ako najvýznamnejšieho a najvzrušujúcejšieho interpreta akustického bluesu novej generácie.
Catfishov pradedo Ján Kozáčik sa narodil v roku 1871 v Hornej Lehote na Orave. V 17-tich rokoch odišiel do USA, kde stretol svoju budúcu manželku, Zuzanu Brnčalovú, ktorá pochádzala zo Stankovian.
Blues je hudba o jednom hlase a jednej gitare
Vráťme sa do roku 1970, na strednú školu v Davenporte, štát Iowa, kde sa Catfish zamiloval ako štrnásťročný do akustickej gitary. Zatiaľ čo jeho priatelia šaleli na vlnách diskohudby, heavy metalu, rock and rollu, on sa oddával hre na gitaru.
Spomína si, ako počúval s rodičmi platne Johnnyho Casha, Paula Simona a Boba Dylana. Pri štúdiu hudby zistil, že všetci títo velikáni vychádzali z melancholických koreňov bluesovej hudby. Začal teda počúvať blues. „Silno a hlboko ma zasiahol. Je to hudba o jednej osobe," vysvetlil Keith. Nezabudne na chvíľu, keď mu prišla zásielka s jeho prvou Douliankou, kovovou gitarou bluesových legiend od roku 1931: „Anjeli spievali, keď som otváral škatuľu prvý raz."
Nemal nič okrem starej tašky a milovanej gitary
Po skončení strednej školy v roku 1979 začal cestovať po krajine, hral blues a sledoval život okolo seba. Počas tohto obdobia býval v hrdzavom Oldsmobile, brázdil krížom-krážom po Kalifornii. „Mal som iba svoju gitaru, hudbu a bol tým najšťastnejším mužom pod slnkom," priblížil mladícke roky.
V roku 1982 sa rozlúčil so svojou rodnou Iowou a kúpil si jednosmerný lístok na Panenské ostrovy. „Na jednom večierku som sa stretol s chlapom, ktorý mi povedal, že keď prídem na Ostrovy, mám ho vyhľadať a môžem sa stať členom posádky na jeho plachetnici. Bola to pre mňa dobrá príležitosť odísť. Otec ma zbalil a zaviezol na stanicu s plátennou taškou a gitarou. Nič viac som nemal," spomína Keith.
Spánok v pravom uhle, morská soľ a hrdza
Keď prišiel do Karibiku, pomyslel si, že sa už nikdy nechce vrátiť domov. Veril tomu, že sa pred ním otvoril raj, o ktorom stále sníval, no nikdy ho nezažil.
Vydal sa hľadať kapitána lode, kde mal pracovať. Do prístavu prišiel za súmraku a všetci ľudia už boli preč. Do tmy začal kričať kapitánovu prezývku Kučeravec. Po dlhom kričaní sa nakoniec ozval chlap, ktorý vzhľadom pripomínal veselého piráta.
„Do služby ma zobral ihneď. Zdvíhal som plachty na sťažňoch, chytal veľké tuniaky a morské raky, hral na Kučeravcovej Gibsonke a on mi dovolil spávať v kúte prednej časti lode. Keď som mal devätnásť rokov, nebol pre mňa problém spať v pravom uhle, mal som telo z gumy. Zažil som krásne časy, bol som predsa morský vlk," nostalgicky spomínal bluesman.
Keď sa raz večer vracali z baru, zistili, že ich motorová loďka priviazaná k mólu sa začína ponárať. „Zrazu som videl drevené púzdro s mojou gitarou plávať na hladine, a potom sa ponorilo. Neviem, ako sa to stalo, skočil som do vody a gitaru vytiahol," spomína. Vzácnu gitaru zachránili, loďku vylovili z dna na druhý deň.
„Umyl som ju v sladkej vode, stále mala dobrý zvuk. Aj keď bola hrdzavá, urobila ešte veľa dobrej služby. Nahral som s ňou prvých päť albumov. Bola jednou z prvých Doulianiek vyrobených už v roku 1930. Keď som jej chcel trocha pridať, uvoľňovali sa z nej čiastočky hrdze," opísal. Gitaru si dal reštaurovať a navždy ho k nej budú viazať slané spomienky.
Na svoje korene je hrdý
Svoj prvý album nahral v roku 1984, nazval ho Catfish Blues. Na bluesovej scéne pôsobí takmer tridsať rokov a odvtedy stihol nahrať päť sólových albumov. Dva z nich boli nominované na prestížnu cenu W. C. Handyho v kategórii najlepší bluesový album roka.
Prezývka Catfish, teda sumec, vznikla počas jeho pôsobenia na Panenských ostrovoch. Jeden z jeho rybárskych kamarátov mu zvykol hovorievať: „Chlapče, ty si nikto, ty si iba plávajúci sumec." Prezývka sa na neho prilepila a žije s ňou dodnes.
„Možno aj preto, že plávam smiešne. Moje priezvisko je Kozacik, vyslovuje sa Ko-zah-chick, má slovenský pôvod a som naň hrdý, ale veľa ráz mi ho doslova zmasakrovali, tak používam ako umelecké meno práve túto prezývku," vysvetlil Sumec Kozáčik.
S hudbou cestuje po svete ako veľvyslanec
Už v detstve pátral Keith Kozacik po magických veciach. Skúšal herectvo, maľovanie. Dokonca sa pokúšal o čary na javisku. Vo vnútri ale vedel, že je to všetko iba ilúzia. Dnes šíri mágiu medzi svojimi fanúšikmi po celom svete.
Doteraz precestoval celú Európu, Mexiko, Kanadu, Hong Kong, Malajziu a, samozrejme, Spojené štáty americké. „Cítim sa ako veľvyslanec, neprinášam čisto americkú hudbu. Rozširujem to, čo vytvorila v priebehu rokov naša kultúra."
V roku 2008 ho Iowská Bluesová spoločnosť začlenila do Dvorany slávy. „Užívajte si hudbu a vpíjajte jej toľko, koľko dokážete," povedal Kozacik pri slávnosti. O svojej viac ako tridsať rokov trvajúcej vášni hovorí: „Hudba je moja láska, myslím, že som v nej našiel mágiu. Táto zvláštna oddanosť, bez ohľadu na to, čo je vaša vášeň, robí život cennejším."
Rodný kraj predkov chce navštíviť opäť
Na Slovensko prišiel v roku 1997, keď vystupoval na trnavskom Dobrofeste. „Musím povedať, že Catfish Keith Kozáčik bol veľmi príjemný a milý človek. Napriek svojej sláve žiadny horenos. Po slovensky síce nevedel ani slovo, patrí predsa už k tretej generácii vysťahovalcov, ktorá sa narodila v USA, ale snažil sa.
Naučil sa niekoľko základných slovenských slov ako dobrý večer, ďakujem, dobro, láska, hrám, piť, ktoré pohotovo a s úspechom použil aj na svojich koncertoch. Dokonca sa mu podarilo bez veľkých problémov zvládnuť aj jazykolam – strč prst skrz krk.
Catfish Keith stále dúfa, že sa mu naskytne príležitosť zahrať si znova na Slovensku. A potom by už konečne navštívil Oravu i Stankovany, aby spoznal miesta, odkiaľ pochádzajú jeho predkovia," povedal o slávnom hudobníkovi so slovenskými koreňmi Peter Radványi, organizátor medzinárodného hudobného festivalu. Možno sa Catfish Keithovi splní sen už čoskoro. V jeseni plánuje veľké európske turné.
