RUŽOMBEROK. Rodákovi spod Tatier, ktorý bol aj pri zisku ružomberského double v roku 2006, robili prvú plastiku tureckí lekári v novembri 2007 v Ankare, keď bol T. Sedlák hráčom Gaziantepsporu. Teraz ho operovali v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Ako dopadla operácia?
- Ja som maximálne spokojný, všetko je v poriadku.
Aké boli prvé slová lekárov?
- Operovali ma Vladimír Masaryk a Radovan Lastič. Obom za vykonaný zákrok i sestričkám za dobrú starostlivosť chcem aj touto cestou poďakovať. Doktor Lastič, ktorý je aj náš klubový lekár, mi povedal, že hoci išlo o zložitú operáciu, pri ktorej nie sú vylúčené ani komplikácie, dopadlo všetko výborne.
Čo nasledovalo ďalej?
- Už na druhý deň ma prepustili z nemocnice do domáceho liečenia. Ležím, oddychujem a na posteli dvakrát do dňa po štyridsaťpäť minút s nohou cvičím podľa inštruktáže, ktorú som dostal. Ide hlavne o to, aby mi neochablo svalstvo. Minulú stredu som dobral antibiotiká. Desať dní by som mal chodiť len s pomocou bariel a na ľavú nohu nemôžem došľapovať. Potom ma čaká rehabilitácia a práca s kondičným trénerom v Banskej Bystrici.
Sám ste sa pred časom vyjadrili, že plastika kolena vyradí futbalistu minimálne na pol roka. Ako svoj osud znášate?
- Myslím si, že psychicky som na tom lepšie ako pri prvej operácii. Je to iné, keď to človek už raz zažil, ale zároveň nie jednoduché. Ten polrok bude aj tvrdá drina, aby som sa mohol opäť vrátiť na trávnik. V Turecku som to však znášal oveľa ťažšie.
Koleno vám síce ruplo hneď v prvý deň zimnej prípravy, ale išlo viac – menej o obnovenie zranenia zo zápasu so Senicou, ktorý sa hral v závere septembra. Keby sa už v tom čase pristúpilo k operačnému zákroku, ste dnes oveľa ďalej. Čo si o tom myslíte?
- Áno, odvtedy už uplynuli štyri mesiace, momentálne som mohol aspoň individuálne trénovať. Zbytočné je však takto špekulovať, nič sa už nedá zobrať späť. Priznám sa, aj ja som sa chcel vyhnúť operácii. Mnohé veci naznačovali, že plastika nemusí byť nevyhnutná.
