„Žijem v prítomnosti a mnohé veci neriešim. Nie je ich totiž treba riešiť. Život to zariadi sám," tvrdí Peter Ličko, jeden zo zakladateľov Alajacentra, ktoré sa zaoberá celistvosťou človeka a usporadúva kurzy a semináre, kde si frekventanti rozširujú, napríklad, pohľad na vlastné schopnosti a talent s ďalšou možnosťou ich rozvoja a uplatnenia.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Peter Ličko založil Alajacentrum spolu so svojou exmanželkou Denisou. Napriek partnerskému rozchodu sú priateľmi. „Dlho som sa k organizovaniu kurzov neodhodlával, ale už som nad nimi rozmýšľal. V tom čase mi Denisa povedala – nerozmýšľaj, založ firmu," potvrdil P. Ličko. „Každý máme nejaké danosti a ja som si nechal od nej poradiť." Začali spolu robiť kurzy. Neskôr Peter zostal sám. Nie však osamotený. Viac povedal v rozhovore.
Prečo ste sa začali venovať práve zdravému životnému štýlu, keď ste boli úspešný v oblasti finančníctva?
- Zdravý životný štýl ma zaujímal od strednej školy. Keďže sme žili vtedy v socializme, literatúry tohto druhu nebolo. O kurzoch ani nehovorím. Dostala sa mi však do rúk kniha jogy od Milana Poláška, v ktorej ma oslovili najmä očistné techniky a zaujímala ma dlhovekosť.
V socializme ľudia žili iným spôsobom ako dnes. Nemali stres ohľadom financií a práce, no chýbalo duchovno. Môj záujem sa prehlboval na vysokej škole, ale hlavne som získané vedomosti dával do praxe. Po výške som učil, ale školstvo mi nedávalo možnosti ako si zarobiť na byt a život rodiny. Odišiel som do oblasti finančníctva. V ňom som začal používať rôzne iné, pre tento odbor netradičné, metódy. Môžem ich nazvať – duchovnejšie. Videl som v človeku, mojom klientovi, nielen zdroj peňazí, ale jeho podstatu. Myslel som, že v tejto práci vydržím päť rokov. Vydržal som osemnásť a myslím si, že práve v širšom ponímaní seba a okolia.
Samozrejme, mnohé techniky práce som robil najmä kvôli sebe, no dosiahol som aj určitý finančný úspech, bol som materiálne zabezpečený, ale stále mi niečo chýbalo. Cítil som prázdnotu, akési nenaplnenie, a tak asi pred šiestimi rokmi som sa odhodlal ponúknuť to, čo som na sebe vyskúšal, aj iným ľuďom. V takom ponímaní, aby bola vyvážená duchovná aj materiálna stránka.
Stačili vám na organizovanie kurzov vaše vlastné skúsenosti?
- Nie celkom. Hľadal som na mnohé otázky odpovede cez samovzdelávanie, ale všetko som si overoval v praxi, v každodennom živote. To je podľa mňa najdôležitejšie. Potom som sa dostal do Prahy k Eve Joachimovej študovať čínsku astrológiu a medicínu a urobil som aj iné kurzy. Napríklad, u Andreja Dragomireckého hlbinnú abreaktivnú psychoterapiu, tiež či-kung.
Skúšal som a tvoril som sám na sebe a aj moje vlastné kurzy sú o tom,ako byť sám sebou. Všetko, čo ľuďom ponúkam, sú v prvom rade praktické vedomosti a zručnosti. Keby som len memoroval, ľudí to nechytí. Navyše, po návrate domov o niekoľko dní všetko zabudnú. Kurzy robím zážitkovou formou. Keď si človek niečo prežije prakticky na tele, už na kurze sa mu začnú veci postupne fixovať. Prečo je telo smerodajné? Lebo ho máme a je naším ukazovateľom spôsobu života.
Nehovorím, napríklad, o jemnohmotných telách. To nie je dôležité. Dôležité je pre každého z nás telo. Veď sa v ňom ukladajú všetky naše zážitky a emócie. Na mnohé emócie zabúdame len preto, že opustíme určitú situáciu. Myslíme si, že už je preč, ale ona ostala v tele. Časom sa ukáže formou nejakej menšej bolesti. Keď ju utlmíme liekom, telo nám dá silnejší signál. Ak nejdeme po koreni zdravotného problému, bolesť sa môže stupňovať až môže prísť, nebodaj, vážnejšia choroba.
Všetky vedomosti a zručnosti vysvetľujem veľmi jednoducho, ale nie ezoterickým spôsobom. Hlavným cieľom je byť sám sebou. V súčasnej spoločnosti síce vravievame, že človek je sám sebou, ale keď sa pozriete na ľudí, vôbec to nie je pravda. Sú bledí, vystresovaní, bez zmyslu života, idú ako stroje, hlava dole, sklesnuté plecia – všetko signály, že s telom sa niečo nezdravé deje a so životom tiež. Telo je obraz nášho života.
Spoločnosť nás často tlačí do situácií, keď sa každý chce iba na niekoho podobať. Ale každý máme v sebe kód, čo potrebujeme tomuto svetu odovzdať. Dokiaľ sa toto nenaplní, nebude človek spokojný. To garantujem. A potom prichádzajú rôzne náhrady: drogové závislosti, alkohol, sexuálna promiskuita, nakupovanie vo veľkom. Tie sú však len dôsledok našej túžby po niečom, čo nám chýba. Keď si však priznáme, že naozaj niečo chceme zmeniť a potom na zmenu nájdeme silu, postupne prídeme k šťastnému a spokojnému životu.
Takže na kurzoch sa zaoberáte ľudským telom?
- Moje kurzy začínajú fyzickým telom, ktoré je hmatateľné. S ním sa ľahšie robí. Vzťahy sú už jemnohmotné a môžeme ich jemne precítiť vtedy, keď máme skúsenosť s telom. Súčasne sa však na tele odrážajú aj vzťahy a všetky naše myšlienky. Keď sa niekto zaoberá svojím telom, už si rieši postupne aj vzťahy, komunikáciu. Moje kurzy sú jeden s druhým poprepájané a nedá sa jedno alebo druhé vylúčiť. Z môjho pohľadu majú postupnosť, ale nevylučujú to, že niekto ich môže absolvovať v zmenenom poradí. Vychádzam z praxe. Všetko, čo hovorím, mám prežité.
Kde všade vediete kurzy?
- Začínali sme v Žiline, prešli sme do Bratislavy, teraz robíme kurzy aj v Liptovskom Mikuláši. Pochádzam z Hlohovca, v Mikuláši žijem dvadsať rokov, a chcem ponuky pre záujemcov rozšíriť. Mám v pláne nerobiť len kurzy, ale aj poskytnúť možnosť stretávania sa v dvojtýždňových intervaloch. Na týchto stretnutiach by sme hovorili o tom, čo absolvent kurzu vyskúšal v bežnom živote a aký má z toho zážitok, prospech.
Stretneme sa neformálne. Skupina sa takto bude posúvať sama ďalej. Samozrejme, mám naplánovaných aj nejakých hostí, ľudí, ktorí majú blízko k zdravému životnému štýlu.
Každý si môže vybrať. Kurzy nie sú o tom, aby v nich bolo striktne povedané musíš to alebo ono. To nie je pravda. Každý sme jedinečný a keď prejdeme prvým kurzom, ľudia prídu na jedno jediné slovíčko – vyberám si.
Máte široký záber pôsobenia od krásneho a zdravého tela, cez poznanie talentu v sebe, vzťahy, komunikácia, čínska astrológia až po osobné konzultácie s individuálnymi problémami...
- To je o živote. Mnohé sa nedajú od seba oddeliť. Momentálne väčšina ľudí, žiaľ, najmä ženy, berú telo len z hľadiska stravy, ak chcú byť štíhle. Povedia si - chcem schudnúť do plaviek, a obmedzia sa v strave. Ale priberanie na váhe nemusí byť ovplyvnené množstvom jedla. Môže sa za ním skrývať nejaký emocionálny vzťah aj sa skrýva. Napríklad, zlé pracovné prostredie, ale žena ho nezmení, len sa obmedzuje v stravovaní. Trpí. Potom sa na to, s prepáčením, vykašle. Začne jesť a zas trpí. Psychicky, lebo nedokázala vydržať, znižuje sa sebahodnota, človek sa stáva ľahšie manipulovateľnejší okolím. Vytvára sa zamotaný kruh. Takýto človek nie je sám sebou a potom sa vraví pri chorobách „to ide s vekom", „to prináša doba". Ženy totiž majú rôzne štíhle príklady a sľuby – pás na schudnutie, tabletka. Nie je to však pravda. Veď ony len jednoducho vkladajú svoj život do rúk niekomu cudziemu, kto ich manipuluje. Veľa vecí je po kurzoch poriešených a postava sa im postupne upravuje.
Akí ľudia prichádzajú k vám?
- Skôr takí, ktorí majú problém s váhou. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sú duchovne zameraní. Používam rôzne techniky, ktoré nie sú vzdialené bežnému životu. Musel som v kurzoch pre vlastnú spokojnosť spojiť nádoby materiálneho a duchovného sveta. Tie sú potom vyvážené a život nás nehádže prudko dole a hore. Ide tým smerom, ako si ho ja riadim. Výkyvy v ňom sú jemne vlnovkovité.
Čo najviac využívate z tých nástrojov, ktoré máte?
- Psychiku. Pomenovanie Alaja je z tibetského budhizmu a je to prirodzená myseľ. My bežne v živote používame najmä logickú myseľ. Myseľ, ktorá už má nejaké vedomosti a na základe tejto mysle si budujeme a plánujeme život. Ja používam prirodzenú myseľ, ktorú by som prirovnal k mysli dieťaťa. Dieťa sa učí zážitkom a môžete mu stokrát povedať, aby niečo neurobilo, logicky si to zdôvodnite, ale ono to urobí. Dovtedy, pokiaľ nebude mať z toho zážitok. Najlepší príklad je, keď dieťa spadne, udrie sa, žije v prítomnosti - má prirodzenú myseľ, prídete k nemu s hračkou a ono zabudne, že sa udrelo. Dospelý človek má získanú myseľ – výchovou, spoločnosťou, vlastnými zážitkami, ktorú iba používa. Keď ho niekto urazí, on sa stále k urážke vracia a nie je schopný človeka na druhý deň ani pozdraviť. Nesie si urážku v sebe, stále ju má v tele.
