ZÁVAŽNÁ PORUBA, NOVÝ TARG. Nebola to hocijaká cesta. Uskutočnila sa v rámci cezhraničnej spolupráce: Gmina Nový Targ - Mikroregión pod Poludnicou.
Z Liptova vyrazili v piatok tri autobusy. Na ich palubu nastúpil viceprimátor Liptovského Hrádku Miroslav Kováčik, starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev piatich liptovských obcí, riaditelia škôl, učitelia a žiaci základných škôl zo Závažnej Poruby, Liptovského Jána, Podturne, Uhorskej Vsi, Liptovskej Porúbky a Liptovského Hrádku.
Pred vstupom do Nového Targu kolónu autobusov čakali domáci hasiči. V Poľsku ich volajú stražaci. Nakoniec je to správne a presné pomenovanie, veď hasiči strážia a ochraňujú nemalé hodnoty. Autobusy doviedli pred obrovský, moderný hotel Skalný dvorek, vybudovaný v goralskom štýle.
Stodvadsaťčlennú slovenskú delegáciu privítal osobne wojt Gminy Nový Targ Ján Smarduch. Za milé prijatie hostiteľom poďakoval predseda Mikroregiónu pod Poludnicou Pavel Baráni. Projektová manažérka združenia obcí Ingrid Ďurinová predložila účastníkom koncepciu celodenného programu.
Organizátori z poľskej i slovenskej strany nič nenechali na náhodu. Potom posádka každého autobusu prijala poľského sprievodcu hovoriaceho perfektnou slovenčinou. Prezradili, že vysoké školy vyštudovali na Slovensku.
Matku Božiu dôverne volajú podhalská gazdiná
Prvá cesta viedla do dedinky Ludžimier. Je to len niekoľko kilometrov od hlavnej cesty do Nového Targu. Hovorí sa, že na tomto mieste voľakedy ľudí merali. No či do šírky, alebo výšky sme sa už nedozvedeli. V obci sa nachádza Bazilika Nanobevzatia Najsvätejšej Panny Márie.
Predstavuje náboženské centrum Podhalia. Pozornosť každého návštevníka chrámu upúta rokokový oltár so soškou Matky Božej s dieťaťom z 15. storočia. Soška je známa mnohými milosťami a Božími signálmi. V čase, keď Karol Wojtyla pôsobil ešte ako kardinál, kňazi vynášali túto vzácnu sochu Matky Božej. Vtedy jej vypadla berla, ktorú drží v pravej ruke. Kardinál Wojtyla ju stačil zachytiť, načo prítomný biskup poznamenal: „Matka Božia ti oznámila veľkú moc."
To sa aj stalo. Stal sa pápežom. V nedávnej dobe, keď poľskí vojaci odchádzali na vojenské misie do Afganistanu alebo Kosova, prosili Matku Božiu o milosť. Všetci sa vrátili zdraví a živí. Gorali ju dôverne nazývajú podhalská gazdiná.
V roku 1978 k nej putoval aj Svätý Otec Ján Pavol II. Na pamiatku tejto udalosti pre budúce pokolenia stojí v ružencovej záhrade Pamätník Svätého otca pri ružencovej modlitbe v Ludžimieri. Za pozornosť stojí aj pápežský oltár. Nachádza sa medzi bazilikou a Ružencovou záhradou. Na oltári slúžia sväté omše počas veľkých zhromaždení a náboženských slávností.
Obliekal goralský kroj a zostal goralom
Veľa zaujímavého sme zaznamenali v Lopušnej. Táto obec leží v Oravsko-novotargovskej kotline pri Dunajci, na úpätí pohoria Gorce. Najskôr sme navštívili Pamätnú izbu filozofa, kňaza - profesora teológie Jozefa Tischnera pomenovanú Tischnerovka.
Postrehli sme mnoho spoločného a takmer navlas rovnakého s expozíciou Domu Milana Rúfusa. V goralskej izbe sú sprístupnené pamätihodnosti veľkého rodáka: osobné veci, písací stroj, vzácne fotografie, napríklad zo stretnutia so Svätým otcom v Ríme, prvé rukopisy a mnohé originály filozofických prác. Prístupné sú aj nahrávky jeho príhovorov a kázní.
Pochovaný je v rodnej zemi tak, aby z večnosti naveky hľadel na milované pohorie Gorce. V centrálnej časti cintorína sa nachádza jeho mohyla s vysokým kovovým krížom a tabuľou zo surového pieskovca. Vždy sa hlásil k rodným. V regióne Goralov prežil najkrajšiu časť svojej osobnej histórie. Stále patril tam, odkiaľ vyšiel. Aj ako vysokopostavený cirkevný hodnostár si obliekal goralský kroj a navštevoval svojich rodákov.
Múdrosť ľudí žijúcich na poľskej strane Tatier zaznamenal vo svojich filozofických spisoch. Pamätnú izbu v goralskom štýle a miesto posledného odpočinku veľkého ducha poľského národa hromadne navštevujú veriaci z celého Poľska. V Lopušnej zaujal aj kostol svätej Trojice. Je jedným z najcennejších pamiatkových drevených kostolov poľskej gotiky na Podhalí.
V Debno je svetový unikát
Debno je známe pamiatkovým kostolom, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Kostol sv. Michala postavili v druhej polovici 14. storočia ako druhý chrám v tejto dedine. Steny kostola sú vyhotovené zo zrubových brvien. Veža má stĺpovú konštrukciu so špicatou helmovou strechou. Na stenách sa nachádza pôvodná polychrómia z roku 1500 s rôznymi motívmi v tridsiatich troch farbách. Farby sú stále, nevyblednuté aj napriek tomu, že majú viac ako päťsto rokov.
V kostole platí prísny zákaz fotografovania. Kňaz, ktorý nás sprevádzal, venoval návštevníkom ako darček fotografie interieru tohto unikátneho chrámu. Pozornosť si zaslúži aj zvonkohra z 15. storočia s výnimočnými zvukmi, ktoré sú v rozpore so zásadami fyziky. Nízke zvuky vydávajú tenké platničky, vysoké zvuky zasa hrubé plátky. Na zvonkohre si zahrala aj žiačka porubskej školy Nikolka Tkáčová.
Dozvedeli sme sa, že najväčším nepriateľom tejto vzácnej architektonickej pamiatky sú oheň, voda, vietor a človek. S kostolom sme sa rozlúčili spoločnou modlitbou Otčenáš v poľskom i slovenskom jazyku. Viaceré skupinky sa na pamiatku pred kostolom vyfotografovali .
Kde žijú poľskí Spišiaci
A potom nás čakal Spiš. Túto oblasť tvoria dediny Krempachy a Nová Belá. Žijú tu potomkovia Spišiakov. Bývajú v Poľsku, ale hovoria po slovensky. Obyvatelia týchto dedín sa venujú poľnohospodárstvu, chovajú hovädzí dobytok a vyrábajú mlieko. Slovenčinu vyučujú v základnej škole ako voliteľný predmet v rozsahu troch hodín týždenne.
So školou nadviazala Závažná Poruba kontakty už aj v minulosti. Folklórna skupina Poludnica tu dvakrát uviedla svoj program: raz v zime v priestoroch kultúrneho domu a druhý raz v lete pred kostolom sv. Kataríny. Dozvedeli sme sa, že služby Božie sa konajú v slovenskom i poľskom jazyku.
Po pozoruhodnom zoznámení so sakrálnymi stavbami mali Liptáci možnosť pozorovať aj zaujímavé prírodné úkazy v blízkosti Novej Belej. Prírodnú rezerváciu Prielom Bialky a Oblazovú skalu. V tejto oblasti rieka Bialka preráža cez Pieninský skalkový pás a vytvára malebnú krajinku i miesto pre nedeľný oddych, samozrejme, v letnom čase. V Oblazovej jaskyni sa našli stopy prahistorického človeka, ktorý tu žil pred 23-tisíc rokmi. Našli tu niečo podobné dielni na obrábanie kameňa ako aj bumerang vybrúsený z mamutieho tesáka.
Partnerstvom k spoločnému rozvoju
Čo všetko možno stihnúť za štyri hodiny? Pokojne a bez náhlenia. Poznávať nepoznané. A všetko sa nachádza tak blízko hraníc, ktoré vlastne ani hranicami nie sú. Stačí si nájsť len chvíľu času a dobrú vôľu. Je jasné, že poznávacia cezhraničná aktivita našich v Poľsku podporila informovanosť a propagáciu Gminy Nový Targ na slovenskej strane. Určite prispela k rozširovaniu vzdelania a poznatkov žiakov, študentov aj skôr narodených. Očakáva sa, že v rámci recipročných návštev sa vytvoria ďalšie predpoklady pre intenzívnejší rozvoj cezhraničnej spolupráce, hlavne v oblasti cestovného ruchu.
Výsledkom rokovania medzi wojtom Gminy Nový Targ Jánom Smarduchom a predsedom Mikroregiónu pod Poludnicou Pavlom Baránim sa stalo potešujúce rozhodnutie, že v rámci Euroregiónu Tatry budú pokračovať v cezhraničnej spolupráci týchto dvoch subjektov prostredníctvom nových projektov.
