LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Príčinou rozsiahlej ťažby je vraj lykožrút šíriaci sa z blízkych drevoskladov.„Máme v blízkosti sklady, ale nemyslím si, že by práve lykožrút z našej drevnej hmoty vo veľkej miere poškodil les na Zapači. Robíme všetky potrebné opatrenia, v sklade máme nainštalované feromónové lapače na hmyz," konštatoval riaditeľ štátnych lesov v Liptovskom Hrádku Ján Vrbenský.
„Veľké sklady má v blízkosti aj drevospracujúci podnik, takže malý podiel tam možno nalietava, ale ten určite kalamitu nespôsobí," dodal Vrbenský.
Lykožrút potrebuje hrubšiu kôru
Napadnutý les vyťažili liptovskopobrubskí urbárnici, ktorým územie patrí. Ťažbu robili pod dohľadom a na rúbanisko vysadili mladé stromčeky. „Tie sú pre lykožrúta neatraktívne, hmyz napáda stromy približne od veku 60-rokov. Na to, aby sa mohol ďalej množiť, potrebuje hrubšiu kôrnu vrstvu, čo mladé stromčeky nemajú," povedal Bohuslav Kočtúch, predseda urbárskeho pozemkového spoločenstva v Liptovskej Porúbke. Svah je, podľa predsedu, stabilný a určite nehrozí ani erózia. „Na kopci je bohatá flóra malinčia, mladej jarabiny, ale aj iných drevín, ktoré ho spevňujú."
Najnebezpečnejším z lykožrútov, ktorý sa v liptovských lesoch vyskytuje, je lykožrút smrekový. „Zavŕtaním sa pod kôru naruší lyko stromu a ten potom postupne hynie. Napadnutý strom zmení farbu koruny, ktorá sa preriedi, z vetiev začne opadávať ihličie a v kmeni sa tvoria trhliny. Lykožrút zo stromu doslova vysaje život," doplnil B. Kočtúch.
Ďalšími nepriateľmi ihličnanov je drevokaz čiarkovaný a lykožrút lesklý. Drevokaz nie je pre živé stromy taký nebezpečný ako lykožrút, pretože poškodzuje len drevo.
Množia sa geometrickým radom
Nebezpečenstvo lykožrúta spočíva v tom že sa dokáže nekontrolovane rozmnožovať. „Počas jednej sezóny dorastú aj dve generácie. Z jedného stromu sa po vyrojení dostane desaťkrát väčšie množstvo hmyzu, ako sa doň nasťahovalo. Takýto roj napadne ďalších desať nových stromov.
„Ak nestihneme včas podchytiť napadnutý strom, škodcovia sa šíria geometrickým radom," vysvetlil Ivan Špilda, ochranár z generálneho riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici.
Prírode pomôžu zmiešané lesy
Funkcia lesov je pre ľudstvo nenahraditeľná. Okrem iného, sú lesy prirodzenými protipovodňovými, protieróznymi a protilavínovými bariérami," povedal Špilda.
Prírode v Liptove by mohol v budúcnosti pomôcť model zmiešaných lesov. Smrekovú monokultúru postupne nahradia ihličnato-listnaté lesy. Sú odolnejšie voči škodcom aj prírodným živlom.
