MARTINČEK. Pokračovateľmi fašiangových zvykov sú buď členovia folklórnych skupín, alebo mládenci a devy.
Aj tento rok priniesli do Martinčeka množstvo zábavy a dobrej nálady.
Čo nebolo priviazané, premiestnili inde
Začiatok bursy patril svätej omši. Na ňu sa spoločne vybrali chlapci a dievčatá odeté vdedinskom kroji. Potom sa spoločne naobedovali.
Chlapci sa v sprievode hudby vydali do ulíc. S rovesníčkami sa stretli až pri večernej muzike. Množstvo fígľov povymýšľali cigánka a medveď. Ponaháňali deti a čo nebolo priviazané, privarené, premiestnili inde.
Bursovníci sa zastavili pri každom dome, aby vykrútili gazdinú a počastovali gazdu pálenkou z hlineného džbánu, takzvanej krbky. Gazdiná ich obdarila za spevácke a tanečné umenie klobáskou, slaninkou, peniazmi. Večer bola ľudová veselica.
Sudca vyrátal tresty za všetky hriechy
Všetci sa stretli v kultúrnom dome, aby sa zúčastnili súdu s mládencami. Sudca im vyrátal trest za všetky hriechy, predovšetkým na celú dedinu vykričal ich zálety za dievkami či zlé vlastnosti.
Potom vyniesol rozsudok a ten vždy znel: obesiť na hák. Samozrejme, len symbolicky. Mládenci s devami potom tancovali a spievali pod šibenicou, na ktorej visel regrút.
„V minulosti chodili na fašiangy po dedine mládenci regrúti. Teraz sa toho chytili hasiči a naša mlaď," povedal starosta obce Martinčeka Marián Lauko.
Tohto roku sa obyvatelia Liptovských Sliačov môžu takisto radovať z pravej fašiangovej pochôdzky. Členovia dedinskej folklórnej skupiny Sliačanka ju pripravili na 5. marca v miestnej časti Stredný Sliač. Veď, kto by sa netešil na postavy chriap, Jánošíkovu družinu či cigánku," povedala kultúrna pracovníčka obce Liptovské Sliače Alena Balážecová.
Autor: Tibor Šuľa
