Igor Rumanský v roku 2005 vo filme, ktorý scénaristicky pripravila Slávka Očenášová – Štrbová, na historickom námestíčku pred budovou Galérie Petra Michala Bohúňa vyslovil nahlas svoju túžbu visieť, teda byť zastúpený v stálej expozícii galérie medzi výtvarníkmi 20. storočia.
Určite sa ani vo svojich najsmelších snoch a túžbach neodvážil snívať o galérii, ktorá bude patriť len jemu a bratovi Ivanovi.
Mladší Igor obdivoval staršieho brata a túžil sa mu vyrovnať. Pre dvoch nadaných chlapcov bola silne inšpirujúcou blízkosť Palugyaovskej kúrie s géniom locci tragicky zosnulého umelca, kde sestra Zola Palugyaya Bianka so svojou mamou usmerňovali výtvarné začiatky a prípravu na výtvarné štúdium oboch chlapcov.
V citlivom veku ich bolestne zasiahla smrť otca, a tým skončilo šťastné detstvo. Nastúpil pocit zodpovednosti za mladších súrodencov, matkou zdôrazňovaný pocit spolupatričnosti rodiny. Aj na strednej a vysokej umeleckej škole išiel Igor v stopách svojho staršieho brata.
Cesty nadaných bratov sa rozdelili až po štúdiách
Ich cesty sa rozdelili po skončení vysokej školy. Nielen miestom pôsobenia, ale aj spôsobom tvorby. Ivan, už so zdravotnými problémami, sa vrátil do rodného Liptova. Krajina, figurálne kompozície, zátišia boli hlavnou témou jeho tvorby.
Ivan najradšej tvoril v tichu liptovskej prírody, s ktorou si najlepšie rozumel. Nachádzal v nej inšpiráciu, silu, pokoj aj liek na dušu. Pobyt v nej bol jeho svetom, do ktorého sa ponáral a orientoval svoju tvorbu. Kým pri stretnutí s ľuďmi bol nevravný, ponorený do svojho vnútra, príroda ho oslobodzovala.
Igor mal podmienku vystavovať s Ivanom
Poznať Ivanovu tvorbu a poznať ho ako skvelého umelca mala možnosť verejnosť i odborníci na výstave pripravovanej Igorovi k jeho päťdesiatke. Igor prijal ponuku vystavovať v galérii s podmienkou, že bude vystavovať spolu s bratom Ivanom. Vzhľadom na neprebádanosť Ivanovej tvorby sa to spočiatku javilo ako problém, ale Igor trval na svojom.
Nakoniec sa výstava obidvoch bratov uskutočnila a prístavba galérie zažila svoju zaťažkávajúcu skúšku rekordnou návštevnosťou. Prekvapením bola hlavne nepoznaná Ivanova tvorba, ktorá sa vďaka Igorovi dostala na svetlo božie a na jeho výslovnú žiadosť na výstave dominovala. Zaujala svojimi brilantnými figurálnymi kompozíciami, kultivovanou farebnosťou.
Zápas s chorobou odráža aj jeho tvorba. Krajinomaľba ako barometer odrážala stav Ivanovej duše, potemnená krajina bola výpoveďou o jeho utrpení. Ale možno byť svedkami aj jeho oslobodzujúcej, sviežej, uvoľnenej a presvetlenej maľby, ktorá je optimistická a silne presvedčivá.
Igora nasmeroval osud ilustrovať Rúfusove básne
Igor zostával pedagogicky a umelecky pôsobiť v Bratislave, venoval sa predovšetkým grafike, ilustrácii, známkovej tvorbe a žal ocenenia za svoju tvorbu. Za ilustrácie bol ocenený Cenou Ľudovíta Fullu. Zápis na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena dostal za ilustrácie v knihe Františka Hrubína Ako sa chytá radosť.
Igor si vtipne zaspomínal na ilustrovanie tejto knihy. Potrápila ho mačka, ktorá nechcela spať. Až keď jedenásť nevydarených pokusov skončilo v koši, na dvanástom liste mačka konečne spala.
Bolo len otázkou času, kedy citlivého umelca, milujúceho poéziu, osud nasmeroval k ilustrovaniu básní Milana Rúfusa, s ktorým si boli duchovne blízki.
Na besede v roku 2005 spomenul ako svoj najkrajší zážitok sen, v ktorom lietal a svet videl z výšky. Možno preto, lebo v detstve túžil stať sa pilotom. Zdôveril sa, že rád kreslil šípky, ktoré ako dieťa často zbieral a dokonca by ich mal rád aj na svojom hrobe.
V liptovskej krajine hľadal charakter ľudí
K farebnej liptovskej krajine sa Igor dlho odhodlával. Začal sa jej výtvarne venovať v posledných rokoch života.
„Čo hľadám v krajine, v mojom Liptove, je charakter ľudí, vtlačený do vzhľadu krajiny, do prostredia. Podarí sa to vtedy, ak má človek základy z prostredia v ktorom vyrastal.“
V už uzavretom diele Igora nachádzame veľa citu, intelektu, technickú virtuozitu a dokonalosť.
Nedožité narodeniny majú obidvaja bratia v marci
Ivan Rumanský, akademický maliar a grafik, sa narodil 21. marca 1944 v Demänovej. V rokoch 1959 až 1963 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave na oddelení grafiky, v rokoch 1963 až 1969 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov D. Millyho, J. Želibského a V. Hložníka.
Od roku 1969 pracoval v Základnej umeleckej škole v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1975 pôsobil ako samostatný výtvarník. Žil a tvoril v Demänovej. Zomrel po krátkej a náhlej chorobe vo februári 1990 v Demänovej.
Profesor Igor Rumanský, akademický maliar, grafik, ilustrátor sa narodil 10. marca 1946 v Demänovej. V rokoch 1961 až 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
V štúdiách pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov D. Millyho a V. Hložníka. Žil a pôsobil v Bratislave na VŠVU ako vedúci oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Zomrel 10. augusta 2006 v Bratislave.
Autor: ZITA ŽIARANOVÁ
