LIPTOV. Príčinu treba hľadať v nižšom výbere daní od fyzických osôb, zvyšujúcom sa počte nezamestnaných, pretože práve podielové dane sú hlavným zdrojom obživy miest a obcí.
V dôsledku zlej finančnej situácie niektoré samosprávy zastavili investície, miestne komunikácie sú menej udržiavané, majetok chátra, úradníci v samospráve prichádzajú o prácu, v tom lepšom prípade dostávajú nižšie mzdy.
Samospráva môže objem podielových daní ovplyvniť len v malej miere. Aj to len nepriamo, napríklad, vytvorením podmienok pre vznik priemyselných parkov. Avšak mestá a obce žijú okrem daní z príjmov fyzických osôb aj z ďalších dvoch rozhodujúcich zdrojov - z grantov a transferov, ako aj z miestnych daní. Možnosť získať peniaze predajom mestského majetku ani nespomíname, pretože väčšina miest už v minulosti predala takmer všetko, čoho sa mohla zbaviť.
V parlamente sa má prerokovať novela zákona o miestnych daniach, ktorej cieľom je zvýšiť príjmy z miestnych daní a zlepšiť finančnú situáciu samospráv. Podľa tohto návrhu by sa mali zjednotiť stropy najvyšších daní z nehnuteľností. Pôvodne malo byť pravidlo zavedené na byty a stavby, najnovšie však chcú koaliční poslanci cez pozmeňujúci návrh upraviť len daň z pozemkov.
A práve výška miestnych daní je príjem, výšku ktorého môže samospráva ovplyvňovať priamo, prakticky okamžite. Zaujímalo nás, či v liptovských mestách došlo k zvýšeniu miestnych daní pre tento rok a či vedenia miest s týmto opatrením smerujúcim k zvýšeniu mestských príjmov v dohľadnom čase rátajú. Ako doplňujúcu otázku sme sa primátorov opýtali na výšku mestského dlhu.
Ružomberok
Miestne dane a poplatky v Ružomberku nezvýšili, dokonca znížili poplatok za odvoz a uskladnenie komunálneho odpadu pre ľudí starších ako 70 rokov, ako aj pre držiteľov zlatej a diamantovej Jánskeho plakety o 50 percent.
„Nie, možnosť zvýšenia miestnych daní nezvažujeme. Situácia síce nie je jednoduchá, ale určite nie je ani taká, aby sme pristúpili k nepopulárnym opatreniam, ktoré by občanom priniesli ďalšiu finančnú záťaž,“ povedal primátor Ján Pavlík. Podľa jeho tvrdenia, ľudia cítia negatívny vplyv krízy všade a mesto nechce situáciu ešte zhoršovať, kým to nebude nevyhnutné. Ružomberská radnica robí všetko pre to, by k takej situácii nedošlo.
„Mínusové prekvapenia v rozpočte nás trápia týždeň čo týždeň, ale sme tu pre to, aby sme hľadali iné možností ako riešiť objavujúce sa problémy formou zvyšovania miestnych daní,“ povedal Pavlík.
Dlh Ružomberka počítaný podľa zákona o rozpočtových pravidlách, teda bez úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania je 730 486 eur.
Liptovský Mikuláš
„Miestne dane a poplatky sme nezvyšovali. Pred komunálnymi voľbami podľa zverejneného programu zastupiteľstva plánovaného na 16. decembra minulého roka poslanci mali rokovať aj o miestnych daniach a poplatkoch, napokon o tomto bode na zastupiteľstve nerokovali,“ povedal primátor Alexander Slafkovský.
Okrem toho Slafkovský poznamenal, že analýzu prípadnej potreby úpravy konkrétnych miestnych daní a poplatkov pracovníci ukončia najskôr v polovici tohto roka. Prípadné zmeny, úpravy preto môžu byť aktuálne v druhom polroku, prípadne ako odhad na budúci rok.
Ku koncu minulého roka mal Liptovský Mikuláš 14,36 miliónov eur úverov. Ide o komerčné úvery a úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. K 1. januáru minulého roka to bolo 11,34 miliónov eur. V roku 2010 bolo teda načerpaných 3,719 miliónov eur úverov. Súčasné percento zadĺženosti ku koncu minulého roka je 49,19 percen, zákon povoľuje maximálne šesťdesiatpercentnú zadlženosť voči bežným príjmom predchádzajúceho roka.
Liptovský Hrádok
Ani v Liptovskom Hrádku nezvyšovali miestne dane a ani neuvažujú o ich zvyšovaní v počas roka.
„Dlh na obyvateľa mesta je 9,9 eur,“ povedal primátor Branislav Tréger. Pri počte 7 546 obyvateľov je to približne 747-tisíc eur.