LIPTOV. Starostovia liptovských obcí sú pripravení čerpať peniaze z balíka, aby predišli vylievaniu vody z riek a potokov.
Pod silu povodní a ničivé dôsledky sa podpísala v minulom roku aj zlá regulácia korýt potokov pomocou betónových tvárnic. Opatrenia by mali spôsobiť, že voda sa z krajiny nebude odvádzať, ale zabezpečí sa, aby vsiakla do pôdy. Postavia sa hrádzky, jazierka, erózne ryhy, ktoré zbierajú dažďovú vodu. Obce mohli žiadať o podporu do 17. marca.
Liptovskí starostovia sa zapojili do programu
„Vláda bude pri prerozdeľovaní miliardy eur prihliadať na mieru nezamestnanosti v regióne a polohu, teda uprednostňované budú obce v horných častiach povodí riek,“ povedal Martin Kováč, splno-mocnenec vlády pre územnú samosprávu.
Okrem toho budú približne 200 obcí vyberať aj na základe počtu povodní, ktoré ich zasiahli za posledných 10 rokov. Dosiaľ sa ich do projektu prihlásilo okolo 350.
Od zverejnenia prihlášok mali starostovia 4 dni na to, aby sa do projektu prihlásili. „Vieme o tejto možnosti a zaregistovali sme sa. Teraz budeme čakať, či nás vyberú. Program nezahŕňa len budovanie nových protipovodňových opatrení, ale počíta aj s čistením korýt riek,“ povedal Jaroslav Muríň, starosta Liskovej.
V minulom roku vyhlásili v obci z dôvodu silných prívalových dažďov havarijný stav tretieho stupňa. Voda v dedine zatopila cesty, dvory a pivnice v asi sto domoch.
„Nechceme nechať túto šancu nevyužitú. Stankovany sú najnižšie položenou obcou v Liptove a Váh sa v nich často vylieva. Už skôr sme požiadali Povodie Váhu v Ružomberku o pomoc pri zabezpečovaní protipovodňových aktivít s tým, že by sme poskytli našich nezamestnaných a Povodie Váhu zase techniku. Vylievajú sa nám aj miestne potoky. Zistili sme, komu patria a spoločne budeme žiadať o finančnú pomoc pri ich regulácii,“ informoval Rudolf Baleja, starosta obce Stankovany, kde na rieke Váh vyhlásili počas minuloročných záplav druhý stupeň povodňovej aktivity.
„Uvidíme, ako sa prvá etapa projektu vyvinie a zapojíme sa až do ďalšej. V Gôtovanoch boli minulý rok povodne po 50 až 60 rokoch. Na východe Slovenska je situácia dlhodobo horšia, zatápa ich každý rok, tam by mali ísť peniaze ako prvé,“ povedal starosta Gôtovian Pavel Droppa.
Hornoliptovskú obec trápili záplavy v minulom roku a v dôsledku silných prívalových dažďov vtedy vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity.
Pomáhať budú odborníci aj nezamestnaní
Pokiaľ obce uspejú a vláda rozhodne o tom, že im poskytne peniaze na protipovodňové opatrenia, budú spolupracovať s miestnymi odborníkmi.
„Chýbajú potrebné agrotechnické opatrenia. Poľnohospodári sadia v miernych svahoch plodiny, ktoré nie sú schopné zachytiť zrážky. Pri poliach chýbajú absorbčné, pravidelne upravované trávnaté pásy,“ povedal o príčinách katastrofálnych dopadov povodní Peter Caban, námestník riaditeľa ružomberskej Správy povodia horného Váhu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Obce budú spolupracovať s príslušnými úradmi práce, ktoré na tento účel vytvoria miesta na plný pracovný úväzok na obdobie šiestich mesiacov. Uplatnenie tak môžu nájsť dlhodobo nezamestnaní ľudia v obciach, ktoré vláda podporí balíkom peňazí. Protipovodňové opatrenia by mali byť ukončené najneskôr do 31. októbra.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
