LIPTOV. Požiadavky na množstvo a kvalitu vody sa v spoločnosti čím ďalej, tým viac zvyšujú. Slovensko je bohaté na zdroje pitnej a minerálnej vody. Liptovský región nie je výnimkou a jej kvalita je vysoká.
„Kvalitu pitnej vody ovplyvňuje v prvom rade jej zdroj, teda odkiaľ a za akých podmienok sa voda odoberá. Od kvality zdroja sa odvíja aj spôsob úpravy a dezinfekcie pitnej vody. Kvalita vody na ceste k spotrebiteľovi je ovplyvnená aj stavom rozvodnej siete a potrubí v mieste odberu,“ povedal Tomáš Benikovský, výrobný riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS) v Liptovskom Mikuláši.
Edita Homolová z Vodárenskej spoločnosti Ružomberok (VSR) dodala, že na kvalitu vplýva aj zloženie horninového prostredia zdroja pitnej vody, keďže väčšina podzemnej vody pochádza z povrchu, kde voda vsakuje do zeme. Nezanedbateľný je aj spôsob obhospodárenia pôdy v okolí vodných zdrojov, ťažobná činnosť a výrub stromov.
Cena vody v Liptove sa zvyšovať nebude
Do verejnej vodovodnej siete je zapojených priemerne 92 domácností. Zvyšok si pitnú vodu zaobstaráva z vlastných zdrojov, súkromných rezervoárov alebo sú zásobované z verejných vodovodov v správe obcí.
Jeden človek v mikulášskom okrese spotrebuje na sprchovanie, varenie, splachovanie, umývanie riadov približne 80 litrov vody za deň.
V okrese Ružomberok minie priemerne o 6 litrov viac, kým obyvateľ mesta Ružomberok potrebuje denne 93 litrov vody. Lipták teda pustí denne z kohútika priemerne 86 litrov vody.
Cena za meter kubický je v Liptove dlhodobo pod celoslovenským priemerom. VSR účtuje 0,86 eura. „Naposledy sme zvyšovali cenu vodného v roku 2008. V tomto roku vedenie spoločnosti neplánuje jeho úpravu,“ povedala Edita Homolová z VSR.
Zákazníci LVS platia za meter kubický vody 0,98 eura. Cenu naposledy zvyšovali v marci 2009 a v tomto roku, rovnako ako v ružomberskom okrese neplánujú žiadne zmeny.
Voda priteká do kohútikov z Tatier
„Kvalita vody v okrese Liptovský Mikuláš je veľmi dobrá, veľa zdrojov pramení vo vápencovom podloží na okraji Nízkych a Západných Tatier a má okrem optimálneho zloženia aj dobré senzorické vlastnosti. Sú však aj obce, kde je výdatnosť zdrojov nedostatočná a máme aj obce, kde sú vodné zdroje nevyhovujúce, pretože obsahujú zvýšenú koncentráciu antimónu,“ priblížil Benikovský.
„Kvalita pitných vôd je v ružoberskom okrese dlhodobo na výbornej úrovni. Percento nevyhovujúcich vzoriek je významne pod celoslovenským priemerom. Z rozvodnej siete bolo odobratých 107 vzoriek. Z toho boli 3 vzorky nevyhovujúce, čo predstavuje len 2,7 percenta,“ informovala Homolová.
Najtvrdšiu vodu má Liptovský Hrádok
Podľa meraní LVS majú najtvrdšiu vodu v Liptovskom Hrádku, rovnaké hodnoty v rozsahu 3,1 až 3,5 namerali aj v Liptovskom Petre a Dovalove. Na stupnici tvrdosti kolíše medzi tvrdou a značne tvrdou vodou.
„V prípade týchto obcí ide o spodnú a priesakovú vodu v podzemí obohatenú o vápnik a horčík, ktoré spôsobujú tvrdosť vody. Táto voda je dobrej kvality, jej tvrdosť je asi v polovici povoleného rozsahu a nie je potrebné ju upravovať,“ priblížil Benikovský.
V Ružomberskom okrese si prvenstvo v tvrdosti držia Liptovské Sliače, kde v litri vody namerali 3,1 milimolu horčíka a vápnika. „V Liptovských Sliačoch ovplyvňuje tvrdosť vody pôdne prostredie v mieste pramenísk,“ vysvetlila Homolová.
„Chemicky čistá voda sa v prírode nevyskytuje. Pitná voda je roztokom najrôznejších látok, minerálov a zlúčenín. Podzemná voda sa obohacuje o minerály a rozpustné látky z prostredia, ktorým preteká. Tvrdosť sa prejavuje, napríklad, aj ako vodný kameň a zvyčajne chutí lepšie ako mäkká voda. Rozpustené látky v tvrdej vode pomáhajú taktiež tvorbe tvrdých zubov a kostí,“ dodala Homolová.
Kvalitu vody, ktorú pijeme, môžeme ovplyvniť sami
Takmer všetky ľudské činnosti prispievajú k znečisťovaniu a poškodzovaniu zdrojov povrchových aj podzemných vôd. Prioritou každého snaženia človeka by mala byť aj ochrana vody. „Nestačí len zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitnej pitnej vody pre obyvateľstvo a vyhovujúcej vody pre hospodárstvo, ale je potrebná zvýšená prevencia pred znečisťovaním a starostlivosť o ozdravovanie vodných tokov,“ zdôraznila Homolová.
„Sami obyvatelia môžu prispieť k ochrane zdrojov pitnej vody zodpovedným prístupom k životnému prostrediu. Zdroje pitnej vody majú určené ochranné pásma, spravidla sú ohradené a výrazne označené upozorneniami, je dôležité ich rešpektovať. Podzemné cesty vody môžu ovplyvňovať kvalitu zdrojov pitnej vody. Vo všeobecnosti preto treba udržiavať všetky, aj malé dedinské vodné toky čisté, nerobme z nich kanále splaškovej vody alebo divoké skládky odpadov,“ upozornil Benikovský.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
