Pondelok, 21. máj, 2018 | Meniny má Zina
Pridajte si svoje mesto

Napriek svojmu hendikepu chce fotograf od života viac

Zlaté slnko cítiť z mnohých jeho fotografií. Buď sa mu pozerá priamo do objektívu, alebo zlatí hory, ktoré sú fotografovou láskou. Jaro Janovčík z Podturne.

Mladý fotograf má rád hory.(Zdroj: ARCHÍV JARA JANOVČÍKA)

„Ak ideme so skupinou turistov, naším údelom pri fotografovaní je opakované nadbiehanie a zaostávanie,“ priznali takmer súčasne dvaja fotografi Jaro Janovčík a Vladimír Vlček. J. Janovčík dodal: „Jedna moja ruka zaostáva bežne a poznať to aj pri fotografovaní.“

Choroba ho čiastočne obmedzuje

Zaostávanie tridsaťtriročného Jara má na svedomí náhla cievno-mozgová príhoda, ktorej dôsledky sa prejavujú na pravej ruke a nohe. Podpísala sa aj na ťažšej artikulácii a zavinila, že Jaro musel nechať vysokoškolské štúdium na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Láska k prírode a jej ochrana mu ostali hlboko v srdci aj napriek chorobe. Niektorých svojich aktivít, najmä športových, sa musel vzdať alebo ich obmedziť. Rád ale chodí plávať, pestuje turistiku, dokonca vysokohorskú, učarovali mu bicykel aj joga. Takmer všade chodí s fotoaparátom. Hendikep mu však nevzal vzťah k prírode a snahu krásne momenty zvečniť.

Nevýhody choroby vidí v bežnom živote. Vždy totiž rád pomáhal ostatným: „Niekedy som dokázal v autobuse dať prednosť starým ľuďom. Teraz sám nevládzem, musím sa držať a sedieť. Inak, myslím si, že robím to isté aj teraz, len pomalšie. Nezdá sa mi, že sa inak dívam na svet. Vždy som súcitil a súcitím s ľuďmi a prírodou. Viem, že medzi prírodou a človekom musí byť súzvuk. Človek nemôže byť viac ako príroda. Len ma mrzí, že jej nemôžem viac pomáhať. Jediné, čo robím pre jej ochranu, je fotografovanie, ale to sa mi zdá málo.“

Fotografovanie mu pomáha naplniť život

„Neviem si predstaviť, že by som nemal svoje záľuby a najmä fotografovanie. Ak by som sedel doma a nič nerobil, určite by ma zmohla depresia,“ povedal Jaro. „Je mi ľúto, že som zatiaľ nemohol vyštudovať vysokú školu a nemôžem pracovať vo svojom odbore. Učenie je pre mňa veľmi dôležité. Preto viac fotografujem a posúvam sa tak ďalej.“

Fotografovaniu sa začal naplno venovať, keď sa mu podarilo opäť postaviť na nohy. Spočiatku sa vraj bál ísť do istých situácií, ale postupne bol odvážnejší. Ľudia, vysoké hory, prekrásna príroda – to všetko zvláda zachytiť vo svojich fotografiách. Mnohé z nich posiela na výstavy a do rôznych súťaží, kde už získal veľa ocenení. „Mám čas, tak sledujem fotografické podujatia a zapájam sa všade, kde sa dá,“ vysvetlil mladý fotograf. Výstavy a súťaže mu umožňujú porovnávať svoju tvorbu s tvorbou iných fotografov.

Na Jarových fotografiách je najmä príroda. Čo ľudia? „Určitým spôsobom sa ľudia boja fotografovať. Nie sú spontánni, zvyčajne strnulo pózujú, a to nechcem. Sám sa však bojím ich fotografovať, pretože im ťažko viem povedať, čo chcem. Mojím problémom je totiž komunikácia. Mám však úžasné zábery svojich najbližších.“

Kamarát Vladimír sa tiež zapojil do rozhovoru: „Na jeho fotografiách vidno, akou silnou inšpiráciou sú pre neho hory. Chodí, hľadá. Nie sú to fotografie z chodníka, ale dlhoročné cieľavedomé objavovanie krásy hôr.“

Ako si fotograf fotografa našiel

Vysokú školu však Jaro plánuje dokončiť. „Musím sa naučiť hlavne čítať, a to je momentálne problém,“ zveril sa Jaro, ktorý po príhode nevie čítať. Dokonca cíti, že by chcel aj viac rozprávať, vyjadrovať zložitejšie myšlienky, ktorých má plnú hlavu, no niektoré slová vyslovuje ťažko. „Kým som bol zdravý, mal som vo zvyku si všetky myšlienky škatuľkovať, vo všetkom mať poriadok a systém. Teraz to ide ťažšie, myšlienky mi utekajú. Nedokážem rozvíjať rozhovor, komunikácia chladne. Mám pocit, že práve pre toto strácam kamarátov.“

Vladimír Vlček zareagoval: „Neviem, či stráca kamarátov, pretože, keď sme boli na výstave fotografií v Banskej Bystrici, tak na krátkom úseku cesty v meste stretol toľko svojich známych, až som si myslel, že tu pozná snáď všetkých ľudí.“ (spoločný smiech)

Ako sa našli práve oni dvaja? „Cez fotografovanie,“ zaznelo takmer jednohlasne, ale nielen to ich spája. Spolu chodievajú na plaváreň, Jara pritiahla aj joga, Vladimír sa tiež pridal. „Do prírody nechodíme veľmi spolu,“ doplnil V. Vlček. „Jarko aj ja máme svojich kamarátov a fotografovať do prírody chodíme s nimi. Inak by sme asi mali rovnaké fotografie. Skôr spolu hodnotíme niektoré zábery, radíme sa.“

Úprava fotografií v počítači pre Jara tiež nie je ľahká. „Obdivujem ho. Nevie čítať, ale jednotlivé kroky si zapamätá a rozumie im. Niekedy ani ľudia, ktorí vedia čítať, nedokážu na postup prísť. Jarko si všetko pamätá,“ vyjadril obdiv k svojmu priateľovi Vladimír. „Tiež nie je jednoduché fotografovať jednou rukou, keď v nej drží fotoaparát a musí prstami tej istej ruky ovládať tlačidlá. Jarko to dokáže, ale práve vtedy, v zlých svetelných podmienkach, sa u neho prejavuje hendikep. Často nevie, aké budú výsledné zábery, či budú dosť ostré.“

Najdôležitejšia je pre Jara rodina

„Po príhode som stál pred otázkou, či budem ďalej žiť, alebo nie. Rozhodol som sa žiť. Nemyslím preto na chorobu, chcem žiť ako zdravý človek, hoci s obmedzeniami v určitých oblastiach.“

Najviac mu pomáha rodina a blízki ľudia. „Rodina je pre mňa veľmi dôležitá. Aj priatelia ma podporujú, no nie všetci vydržia. Žijem s rodičmi v Podturni, súrodenci sú so svojimi rodinami na Západnom Slovensku. Som však vďačný všetkým, ktorí majú so mnou trpezlivosť, podporujú ma a pomáhajú mi .“

Fotograf si plánuje aj vlastnú rodinu a deti, ktoré má veľmi rád. Pri deťoch svojich súrodencov vždy pookreje. Sú úprimné a spontánne, a také ich má Jaro aj na svojich fotografiách.

„Priateľka Lenka ma vždy podrží. Plánujeme spoločnú domácnosť, no odísť od rodičov v tejto situácii je, podľa mňa, nereálne. Chcem však lásku, chcem pokojný život s Lenkou, chcem od života viac, ako sa zdá, že mi chce ponúknuť.“


  1. V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly 11 448
  2. Kúpele v Korytnici pred storočím Foto 2 033
  3. Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú Foto 954
  4. Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia 582
  5. Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu 236
  6. Malí Liptáci, vitajte na svete 175
  7. Floriánsku slávnosť navrhol kňaz 173
  8. Enviro: Zápach v Hrboltovej sa mal šíriť z domácností, ktoré nemajú kanalizáciu 108
  9. Po kalamite sprístupnili nízkotatranské pleso 96
  10. Bývalý starosta Valaskej Dubovej ide do väzenia 86

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V nedeľu sa v Bobrovci nerobí, zakázali kosačky a píly

Kosačky, motorové píly ani vŕtačky v nedeľu v Bobrovci nepočuť. Obec si urobila s hlučnými prácami poriadok. Schválila nariadene, ktoré robí z nedele deň oddychu a pokoja od hluku.

Kúpele v Korytnici pred storočím

Nielen vzácna minerálna voda, ale aj prostredie prispelo ku tomu, že kúpele v Korytnici patrili medzi najvychytenejšie v Uhorsku.

Nezvyčajní drevuliaci v Račkovej doline sa rozrastajú

Račkovu dolinu v Západných Tatrách od minulého roka zdobia drevuliaci. Ide o projekt mimoriadne vydarených nadrozmerných sôch, ktoré sprevádzajú návštevníkov doliny nad Pribylinou.

Ružomberok:Pri zrážke osobného auta s estónskym autobusom sa zranili traja ľudia

Tri osoby utrpeli zranenia, z toho minimálne jedna ťažké, pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v nedeľu pred 18.hodinou na Bystrickej ceste v Ružomberku.

Hrádočania budú mať úplne novú hokejovú halu

V Liptovskom Hrádku by malo koncom roka pribudnúť nové športovisko.

Blízke regióny

Zdanlivo hluché ženy drankajú od Martinčanov peniaze na falošnú zbierku

​​​​​​​Hluchonemé ženy zbierajú po Martine podpisy na zriadenie zvláštneho centra. Od ľudí si nepríjemným spôsobom pýtajú peniaze a keď sa majú legitimovať, dajú sa na útek.

Ak v kroví číhajú šelmy, roztláčať auto nie je dobrý nápad

Radoslav Coufal z Turčianskeho Ďura fotí zvieratá.

Dominantou západného námestia v Martine bol najskôr Glückstahlov dom a neskôr Prior

Jednou z dominánt západnej strany martinského námestia bola určite aj budova Prioru, teraz OC Galéria. Kedysi však na tomto mieste pútal pozornosť Martinčanov dom obchodníka s textilom Jonáša Glückstahla.

Pod kostolom v Trstenej môžete nazrieť do útrob záhrobia. Otvorili kryptu

Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Tak ľudia v 18. storočí vnímali smrť. O úcte k zomretým svedčia aj zdobené rakvy, ktoré dávali svojim príbuzným vyrobiť. Niektoré môžeme obdivovať aj po viac ako dvesto rokoch.

Záchranári zasahovali pri vážnej nehode aj pri páde z koňa

Leteckí záchranári zo Žiliny mali rušný víkend. Pomoc potrebovali aj deti, ktoré spadli z koňa.

Všetky správy

Peter Lipa: Moje skutočné meno bolo pre mňa nebezpečné

Peter Lipa oslavuje 75 rokov. Hovorí, že pri živote ho drží záujem o hudbu.

Nové autá musia byť bezpečnejšie už o tri roky

Európska komisia zverejnila kompletný zoznam novej povinnej výbavy, ktorá má zlepšiť bezpečnosť na cestách.