Podľa oprášeného „rozumného štátneho historizmu,“ do dejín, „vstupujúceho ducha“ a iných lingvistických zvratov legenda o Jánošíkovi je prejavom vlastenectva jednoduchých ľudí.
Striedavo – oblačno aj krokom arogantnou nohou politiky. A začala tak nevinne. Podľa inštrukcií G. F.-Belopotockého už v 19. storočí bol medzi prvými legendotvornými mladý Janko Kráľ.
Jánošíkovská love story v meste popravy nastúpila cestu a silou mocou by chcela vyskočiť aj z regálov slovenských suvenírov. Keby tam bola. V ponuke zaujímavostí z regiónu sa Jánošík stráca v záplave iných gýčových postavičiek. Možno aj preto, lebo to, že bohatým bral a chudobným dával, sa aj turistom zo zahraničia ťažko prekladá. Slovná hračka a najmä nepravdepodobnosť: nazbíjal a rozdával?
Tieto zhistorizujúce udalosti zakrývajú vážnejšiu otázku. Historici, ktorým ju položíte, sa tvária, že takýto problém nejestvuje. Ktoréhože Jurka Jánošíka vo Svätom Mikuláši obesili za pravé rebro na hák? Kto to vie?
Traja v jednej matrike
Narodenie troch Jurajov Jánošíkov zaznamenal už Rudo Brtáň z Hýb, literát, pozorný voči dejinám. On ako prvý upozornil na zápisy vo varínskej matrike.
Farár Michal Smutko mal zaznamenať dátumy krstov všetkých troch. Jedného pokrstil 25. januára a druhého 16. mája v roku 1688. Tri roky na to 19. marca 1691 ďalšieho. Viac osôb s týmto menom tam už nie je. Vo farskej kronike nechýbajú mená rodičov mládencov z Terchovej.
Aj o tom začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia napísala v Reflexe Bea Jirešová, ktorá sa obrátila na uznávaného psychotronika Jaroslava Erbena. „Podľa jeho metódy, vychádzajúcej z dátumu a miesta narodenia dotyčného človeka a dešifrovania jeho fluida, označil prvého z Jánošíkov za príliš vyrovnaného, aby sa hodil do role stále riskujúceho zbojníckeho kapitána. Druhého zasa za príliš hlúpeho na to, aby dokázal vstúpiť do dejín. Erben tvrdí, že najpravdepodobnejší je posledný.“
Psychotronikove analýzy
Erben pri analýze zverejnil neočakávané detaily. Jánošík, ktorý sa narodil v marci 1691, bol človek, ktorý niekedy urobil, čo by iní s jeho povahou neurobili. Inak povedané, bol odvážny. No neriskoval len tak pre nič za nič, hoci v určitých chvíľach mal zníženú rozlišovaciu schopnosť.
„Preto sa mohlo ľahko stať, že sa postavil aj proti presile, že bol omnoho odvážnejší ako iní. Mohol si to aj dovoliť, pretože mal vysokú inteligenciu a zmysel pre spravodlivosť. Bol omnoho hĺbavejší. Ako výrazná osobnosť sa prejavoval už ako trinásťročný,“ tvrdí autor knihy Záhady podvedomia Erben.
Historici to neberú
Pre historikov je bádanie prostredníctvom analýzy dátumu a času narodenia niektorej z historických postáv nemysliteľné. Ale ani oni nie sú na tom v kauze Juraj Jánošík oveľa lepšie. Vedia, že legendu vytvoril vzdelaný obetavý vlastenec, knihár G. F. Belopotocký spolu s J. Kráľom.
Mäsiarstvo Kráľových bolo na námestí, takže chlapec z rínku vnímal budovu oproti, o ktorej vedel, že tam súdili zbojníkov, ešte intenzívnejšie. Z archívov sa nedozvieme veľa. Okrem výsluchov Jánošíka a Uhorčíka (Mravca) a rozsudkov. Donedávna sa diskutovalo aj o tom, kde bolo popravisko, kde boli Šibeničky.
Filmári si dovolia viac
Toľko sa o Jánošíkovi, údajne najznámejšej postave slovenských dejín, hovorí, píše, filmuje, tak prečo sa neskúmať možnosti zdanlivo neprípustné.
Autorská licencia je príležitosťou najmä pre filmárov na do neba volajúcej mystifikácii. Divákom to postačí a historici zalamujú rukami. Verme, že posledným výkrikom tejto letory bol Jánošík podľa poľskej režisérky A. Hollandovej. Škoda podtitulu: Pravdivá história, ktorý by potešil Belopotockého s Kráľom.
Ale nežijeme v 19. storočí. Bizarnejší je, zdá sa, dramatický príchod klerika Jura Jánošíka do temnice, kde nájde svojho otca. Uvádzajú, že bol poddaným, no karika v uchu svedčí o niečom inom.
Vo filmoch Martina Friča a Bielika sa Terchová ani Mikuláš nespomínajú. Boli to profesionáli a vedeli, že ak priznajú časť reálií, geografiu, musia sa držať aspoň trochu faktov.
Jánošíkov bolo habadej
Uhorčík, ktorého Jánošík strážil na Bytčianskom zámku, lebo v tom čase nebol už kuruckým, ale cisárskym vojakom (stalo sa to preto, lebo ho zajali v bitke pri Trenčíne? Alebo ide o čosi iné?) z väzenia ušiel.
Ako inak, Jánošíkovi bol zaviazaný. Neskôr mu odovzdal družinu a zbojníckym kapitánom sa mal stať na Michala v roku 1711. V októbri nasledovala Uhorčíkova svadba. Podľa výsluchov, ktoré zaznamenala porota v Svätom Mikuláši, svadbe predchádzalo ozbíjanie obchodníka so súknom, žilinského mešťana Jána Šípoša.
Súkno v Jablunkove predali a čuduj sa svete, nerozdali. Lebo tržbu 70 zlatých dal Uhorčík svojmu nastávajúcemu svokrovi bačovi Soligovi. Za to prstienky od zlatníka Jána Skalku sa ušli v hojnej miere aj terchovským dievčatám. Iné poskrýval Jánošík do jedle kdesi v handlovských horách.
Ale v tom istom čase už mal zbíjať aj na slovensko-moravskom pohraničí i na Morave, v Sliezsku, južnom Poľsku a pod Tatrami. Lup, ktorý získal od vdovy generála Rudolfa Schardona medzi Východnou a Važcom, Jánošíkovi pri výsluchoch Liptovská stolica nevedela odpustiť. Na mučidlách sa nepri- znal, možno aj preto, lebo o tom nič nevedel.
Znamená to, že pod Kriváňom lúpil Jánošík číslo dva? Na neho by sa to podobalo. Podľa Erbena predsa mohlo ísť o hlúpeho bezohľadného zbojníka, ktorý mal na svedomí aj smrť plebána Juraja Vertíka z Domaniže.
Zbojník alebo agent?
Jánošík číslo tri, priateľ Uhorčíka bol, zdá sa, stále presvedčeným kurucom s tajným poverením. Osem rokov trvajúce stavovské povstanie potrebovalo výzbroj a výstroj pre vojenské oddiely.
Jánošík ich získaval, ako bolo v tom čase zvykom, nelegálnym spôsobom. Bol agentom s právom zabíjať, aristokrata Františka II. Rákocziho? Kto to dnes potvrdí?
Špionáž, ako inak, musí byť zahalená rúškom tajomstva. Otázkou je, koho detektív liptovskej sedrie E. Kubínyi v Klenovci vystopoval a zatkol? Príhoda s vysypaným hrachom je stará ako ľudstvo samé. Jánošíka zatkli v dome Martina Mravca, netušiac, že ide o Uhorčíka. Oboch tunajší ľudia i úrady poznali. Jánošík, vystupujúci pod svojím menom mal povesť veľkorysého a štedrého človeka. S tamojšou krčmou mal spoločné iba to, že občas zaplatil chlapom rundu. Nevynechával ani spoločenské udalosti, tancovačky. Ani jedného z Jánošíkovcov teda nezlapali vo Valašskej Dubovej.
Podľa toho, čo povedal pri vypočúvaní zadržaný Jánošík na mučidlách, sa zdá, že išlo skôr o kuruckého agenta, nie zbojníka, ktorý mal na svedomí kadečo. O zločinoch, ktoré mu pripisovali veľa nepovedal. Asi nemal čo.
Pohon na zbojníka Jánošíka, ktorý sa medzitým skrýval v Terchovej u známeho židovského krčmára Rafaja, tým pádom ustal. Do Liptova previezli Jánošíka. Odsúdili ho za niekoľko hodín.
Obhajca chcel milosť
Obhajca ex offo Baltazár Palugyay možno vedel viac, pretože odmietol hlavný dôvod, údajnú vraždu farára z Domaniže a ďalšími argumentmi sa usiloval o udelenie milosti.
Napriek tomu 17. marca 1713 Jánošíka popravili. V tom čase zbojníci, a bolo ich dosť, okolo dvadsiati Kysučania, tucet Moravských junákov, Poliaci aj s Jurajom Jánošíkom číslo dva už boli z Terchovej preč a veselo zbíjali v južnom Poľsku.
Tam sa aj stopy po jednom z Jánošíkovcov končia. Čuduj sa svete, prečo by poľskí historici nemali skúmať svojho Jura Jánošíka?
Autor: LACO HÁMOR
