„Dobrá škola robí človeka lepším,“ tvrdil Jan Amos Komenský. Ako to vyzerá v regionálnom školstve Liptova v súčasnosti sme sa rozprávali s niekoľkými pedagógmi.
LIPTOV. S prácami Jana Amosa Komenského, učiteľa národov, ktorý sa narodil koncom 16. storočia, sa zoznámil v rámci štúdia každý budúci učiteľ. Napriek uplynutým storočiam sú mnohé jeho myšlienky a názory platné. Zmenil sa však žiak, rodič aj učiteľ. Ako situáciu vnímajú súčasní učitelia?
- Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú celým životom, preto najdôležitejšia stráž ľudského pokolenia je v kolíske. (J.A. Komenský)
„Komenský mal nadčasové názory, keď pripomínal rodičom v Informatoriu školy mateřské pred rokom 1632, že deti predškolského veku „také do písařství a malířství zavozovány býti mají“, a radil, aby im do rúk dali kriedu „nebo uhel u chudších, a tím aby sobě punkty, čáry, kliky, kříže, kolečka dělaly, jak chtí,“ zacitovala Ľubica Uličná, v súčasnosti učiteľka v Materskej škole v Liptovskom Jáne a pokračovala: „Detská kresba ma zaujala už od svojho nástupu do práce v materskej škole v roku 1974. Prečo dieťa kreslí?“
„Čiastočná odpoveď je v tom, že kreslenie je pre dieťa hrou. Od iných hier sa líši svojím výsledkom. Je tu relatívne trvalý produkt, či už to je čiara, škvrna, farba a vyzýva k ďalšej hre, ktorá môže byť komplikovanejšia a môže sa zmeniť na zobrazenie známych vecí. V tomto prípade prestáva byť maľovanie hrou a stáva sa pokusom o uplatnenie vlastných schopností. Kresba je tak obrázkovou rečou, pomocou ktorej dieťa rozpráva o dojmoch, ktorými je naplnené. Z kresby sa dá o dieťati veľa zistiť.“
- Prvým, ak nie jediným cieľom, je šťastie dieťaťa. Dieťa je šťastné vtedy, ak budú šťastní ľudia okolo neho. (J. A. Komenský)
„Aké pravdivé,“ súhlasila Eva Ďurčová z Materskej školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku. „Ak je v rodine pohoda a šťastie, dieťa je spokojné. To isté môžeme povedať o atmosfére v škôlke. Ak kolektív učiteľov môže pracovať v pokojnej, pohodovej atmosfére, deti ju cítia a vedia, že všetko je dobré, bezpečné. Tešia sa na svoju učiteľku, spolužiakov, kamarátov. Materská škola, ako jedna z mála inštitúcií sa každý deň dostáva do osobného kontaktu s rodičmi. V rodičoch vidia učitelia svojich partnerov. Čo spolu s nimi zasejeme, to budeme žať.“
Svámi Gadžanand, duchovný učiteľ, potvrdzuje dôležitosť rodičov v živote dieťaťa a dodáva, že rodičia sú pre svoje deti tými najlepšími učiteľmi do určitého veku. Nasmerujú dieťa do živote správnym smerom k jeho karmám. Upozorňuje však, že: „Naše deti nie sú naše. Sú to Božie deti a rodičia majú povinnosť im slúžiť, nie si ich pripútavať k sebe. Ak matka rozšíri svoju lásku na všetky deti na svete, stáva sa božskou matkou.“
- Škola je dielňa ľudskosti, kde ľudia mladí a suroví prijímajú plné pravé obrysy vzdelávania, aby nezostali pakonármi, ale stali sa živými obrazmi Boha, tvorcami Tvorcovi najpodobnejšími. (J.A. Komenský)
„Za mojej 29-ročnej učiteľskej praxe sa mi nestalo, aby deti zabudli na 28. Marca na Deň učiteľov.. Už síce stoly mojich kolegov nezdobia vázy s kvetmi, ktoré dostali od svojich žiakov, ale i dnes si žiaci spomenú na náš sviatok spôsobom im vlastným, aspoň nápisom na tabuli: „Dnes je sviatok váš, neskúšajte nás.“ Nie je to ich chyba. Dnes školstvo stojí pred jednou dôležitou úlohou: presvedčiť spoločnosť o tom, aká nesmierne dôležitá je práca učiteľa – pedagóga,“ povedala Alena Ridzoňová, riaditeľka Základnej školy M. Rázusovej Martákovej v Liptovskom Mikuláši.
„Nedávno sa mi dostala do rúk kniha Ľubomíra Pajtinku Učitelia patria do neba. Nadnesený titul má aj vznešeno nesúci podtitul. Chce byť malou poctou veľkému povolaniu. Prečo? Lebo učitelia sú skutočne mimoriadnou kategóriou ľudí, ktorí si zasluhujú mimoriadne miesto tak v súčasnej spoločnosti, ale i tam „hore“. Mnohí si v duchu azda pomyslia, že toľko vznešených slov na adresu pedagógom ani nepatrí. Ale len my najlepšie vieme, čo dnes obnáša profesia učiteľa.
Snáď ani nenájdeme človeka, okrem učiteľa, ktorý by bol zároveň vychovávateľom, psychológom, sociálnym pracovníkom, lekárom, informatikom, ale aj radcom a kamarátom. Chlebík s tvrdou kôrkou. Preto azda zabolí, keď počujeme: „Tým učiteľkám, učiteľom je hej. Dopoludnia sa pohrajú s deťmi a o jednej sú doma, o prázdninách ani nehovorím.“ Skutočne spoločenské postavenie učiteľa dnes je nelichotivé a neadekvátne vynaloženému úsiliu, no ja som optimista a pevne verím, že už prebiehajúca reforma školstva skutočne v dohľadnej dobe prinesie aj zmenu postavenia učiteľa v spoločnosti, v spoločenskom rebríčku, ktoré mu prislúcha.
Bez modernizácie sa dnes vyučovací proces nezaobíde, ale vtlačiť stopu ľudskosti do duše dieťaťa má a musí učiteľ. V tom je jeho úloha aj dnes nezastupiteľná. Každé dieťa, ktorému do srdca zasejeme lásku k človeku a zmysel pre zodpovednosť, je naším tichým víťazstvom.“
- Ak chcete dobre vzdelávať, pamätajte na tri vecí – hlava, ruky, srdce. (J. A. Komenský)
„Ešte sa nepokladám za učiteľa – pamätníka. Skôr sa cítim byť v pozícii bežca na dlhej trati, ktorý sa musí vždy v pravej chvíli správne nadýchnuť. V školách stále „utekáme“ dopredu po trati, ktorá je stále zložitejšia a rýchlosť nášho behu sa neustále zvyšuje,“ skonštatovala Mária Rypáková, riaditeľka Základnej školy v Kvačanoch.
„Prečo takéto obrazné vyjadrovanie? Hodnotím tak zvyšujúce sa nároky na prácu učiteľa, na jeho sústavnú povinnosť aj potrebu aktualizovať svoje vzdelanie, byť proste stále „in“. Mrzí ma, že učitelia si prestali odovzdávať svoje skúsenosti, nepoznajú sa navzájom, nevytvárame si svoju stavovskú komunitu. Zviditeľňujú sa možno na niektorých „učiteľských“ internetových portáloch. Aj my, podobne ako naši žiaci, unikáme do virtuálneho sveta.“
- Ak sa má človek stať človekom, musí sa vzdelávať. (J. A. Komenský)
„Učím viac ako 20 rokov. Keď som začínala, stretla som sa s učiteľkami, ktoré už mali 30 až 40-ročnú prax. Už v tom čase ony konštatovali zmenu, keď porovnávali svoje začiatky s vtedajšou súčasnosťou,“ uvažovala riaditeľka Základnej školy Svätého Vincenta v Ružomberku Mária Brejková.
„Je asi veľmi ťažko oddeliť žiaka, rodiča, učiteľa, školu - pridala by som i spoločnosť - a hodnotiť ich samostatne. Všetko so všetkým úzko súvisí. Avšak najdôležitejším prvkom je rodina, kde sa dieťa - náš budúci žiak - formuje, vychováva, nadobúda návyky, postoje, učí sa vytvárať medziľudské vzťahy, vedie alebo nevedie k zodpovednosti, pracovitosti, tolerancii, odpúšťaniu, úcte k starším či rešpektovaniu autority.
Tieto hodnoty sa v spoločnosti menia, cítime vplyvy médií, rozvoj techniky, vplyvy iných kultúr, nesprávneho chápania slobody a pod. Toto všetko poznať v škole. Prichádzajú mladí učitelia, ktorí už boli ináč vychovávaní, vytvárajú si iné postoje k žiakom a opačne, žiaci majú iný vzťah k učiteľom - chýba úcta, rešpekt, popiera sa autorita, žiaci sú smelí, niekedy až drzí. Samozrejme, nemyslím tým všetkých. Najčastejšie sú problémy so žiakmi z neúplných rodín, rozvrátených rodín. Často si sami rodičia nevedia dať rady so svojimi deťmi. Tak sú zvýšené nároky na učiteľov suplovať niektorého z rodičov. Učitelia, vedenie školy je však oproti minulosti príliš zaťažené „papierovaním" a inými starosťami, ktoré ich oberajú o čas, ktorý by mohli venovať žiakom.“
- Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, kto vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti. (J. A. Komenský)
Deň učiteľov sa na Slovensku slávi 28. marca ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského. Vo svete si však pedagogickí zamestnanci svoj deň pripomínajú 5. októbra. Medzinárodný deň učiteľov, World Teachers' Day, bol vyhlásený UNESCO-m v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov.
Náš sviatok učiteľov je spojený s menom učiteľa národov, ako Jana Amosa Komenského nazývajú odborníci aj pedagógovia. Bol jedným z prvých bojovníkov za poskytnutie vzdelania ľuďom bez rozdielu rasy a sociálneho postavenia. Žiadal psychologickejší prístup na vyučovaní aj k žiakom. Okrem potreby školskej dochádzky, vyučovania v materinskom jazyku, bol hlboko presvedčený o tom, že dobrá škola robí človeka lepším.
